Konstantinove Listy 2011 Prispevky

7/22/2019 Konstantinove Listy 2011 Prispevky

1/190

1

TDIE / ARTICLES

VOJENSTVO BYZANCIE A POLITICKCH TVAROVNA ZEM KARPATSKEJ KOTLINY

OD 2. POLOVICE 7. DO ZAIATKU 13. STOROIA

Martin Husr

Byzantsk ra zaila v uvedenom obdob viacero pdov i optovnch vzchope-n sa. Na pertraktovanom obdob sa daj ukza viacer premeny jej vojenstva,ktor pramenili zo snahy prispsobi sa zmenenej situcii v jej bezprostrednomsusedstve alebo vo vzdialenejch reginoch. Karpatsk kotlina bola zase bu

v priamom susedstve Byzancie, alebo prinajmenom v dosahu jej kultrnehoi politickho psobenia. Preto by mohlo by zaujmav pozrie sa na obe ob-lasti z vojenskho hadiska. Uveden tdia je vlastne pokraovanm autorov-ho prspevku publikovanho v Kontantnovch listoch 2/2009 (Husr, 2009,s. 1 18), sledujc rovnak objekty ako v predkladanej tdii, no v inom asovomhorizonte, konkrtne v obdob 4. a 1. polovice 7. stor. ak ako v predchdza-

jcom prspevku aj v tomto sa zameriame v rmci vojenstva hlavne na oblasstratgie, organizcie, taktiky i vzbroje a vstroja regulrnych jednotiek.1

1. Zchrana byzantskho impria(2. polovica 7. storoia 1. polovica 10. storoia)

Po vye tvrstoroie trvajcej vojne s Perzskou rou Sassnovcov (r. 602 628),ktor by v konenej ze za vldy cisra Herakleia (r. 610 641) mohla zska

z byzantskej strany oznaenie totlna vojna, zskala vazn Byzantsk ra z perz-skch rk op svoje zemia na Blzkom vchode (Hurbani, 2009, s. 254 258;2010, s. 45). Systm siedmich mobilnch ponch armd (comitatenses)2 preduvedenou vojnou bol v podstate obnoven vo svojej predchdzajcej orme s tmrozdielom, e dve prezentlne3 cisrske armdy sdliace predtm v rcii a naseverozpade Malej zie sa zlili do jednho celku a armda pre Illyricum sa

1 Sra vojenskej architektry, artilrie i vojnovho nmornctva tu preto nebude detailnerozoberan. Uveden oblasti si zasluhuj samostatn tdiu.

2 Mobiln armda rcie, Armnie, Illyrica, Ariky, Itlie a nakoniec dve cisrske prezentlnearmdy, na ele ktorch stl velite s hodnosou magister militum(Haldon, 1999, mapa V).

3 Z latinskho slovapraesentium, o znamenprtomn(pre cisra).


2/190

Kontantnove listy 4/2011

2

po obsaden Balknu Slovanmi strca plne. Obnovili sa i niektor oporn bodya pevnosti hraniiarov (limitanei) i spoluprca s kmeovou konederciou kres-anskch Ghasnovcov (Haldon, 1999, s. 71). Nsledn expanzia moslimskch

Arabov z arabskho polostrova vak vypudila Byzanciu op z jej znovunadobud-nutch vchodnch zem. Medzi r. 634 645 padla do ich rk Sria, byzantskas Mezopotmie i Egypt (Dupuy, R. E. Dupuy, . N., 1980, s. 230; Hurbani,2010, s. 48, 49;readgold, 1995, s. 21). Rske hranice sa na vchode sce doasnestabilizovali na pohor aurus a Antitaurus (Haldon, 1999, s. 71), no u na konci7. a zaiatku 8. stor. ummjovsk kaliovia dobyli Kilkiu a okolie Malatye. Obranasa preto na juhovchodnom ronte musela posun a na kappadcke pevnosti(Nicolle McBride, 1992, s. 15). Z dvodu straty vchodnch provinci, Egypta

i viny Balknu, ktor a na pr brnitench enklv na juhu ostal aj naalejdomnou Slovanov a pre ru u nemohol predstavova hospodrske zzemie inraznkov znu, bol celkov prjem ttu na konci 6. a v 1. polovice 7. stor.zredukovan oproti 6. stor. na rove jednej tvrtiny (Haldon, 1999, s. 47, 51).Kovm zemm pre alie ungovanie re sa tak stala Mal zia.4

Je pravdepodobn, e najskr za prmeria s arabskm guvernrom Sriev r. 659 662 boli vymedzen na zem Malej zie i nov obrann a adminis-tratvno-vojensk zemn jednotky thematana ele so stratgom (Dupuy, R. E. Dupuy, . N., 1980, s. 223; Hurbani, 2010, s. 60; readgold, 1995, s. 21 23).

Vznikli pridelenm uritho hospodrskeho zzemia ponm armdam z pred-chdzajceho obdobia. Udialo sa to preto, e po polovici 7. stor. si ich ra nemoh-la alej dovoli vydriava priamo zo ttneho rozpotu. Na novovzniknut prvthematapreniesli potom aj svoje grcke men. TemaArmeniakon vo vchodnejAnatlii bola pomenovan poda armnskej armdy, themaAnatolikon (v zmys-le vchodn) v centrlnej Anatlii poda vchodnej armdy, thema Trakesion

v zpadnej Anatlii poda trckej armdy a nakoniec themaOpsikion v severo-zpandnej Anatlii poda prezentlnej armdy cisra, znmej aj ako Obsequium(latinsky sluba, druina). to themabola nadriaden ostatnm a na jej ele bol

gr. Oddiely nmornkov zase chrnili juh Malej zie, egejsk ostrovy a zvykyGrcka v themeKarabisianoi (z grckeho slova lo) (readgold, 1995, s. 23).

Po konsolidcii pomerov prebrali vojensk zvzok nastpi do armdy vi-nou rodiny vlastniace dedine hospodrstva.5Po otcoch dedine zvzky preberali

4 Ak k tomu nepotame vzdialen Kartginsk exarcht, ktor vak padol do rk Arabomv r. 697 pri ich alej expanzii na zpad Ariky, a skr problmy prinajce zvykov zemiav Itlii (via as sa stratila s pdom Ravennskho exarchtu r. 751), pobren enklvy nadalmtskom pobre Jadranskho mora i ostrovy v Stredozemnom mori (hlavne Balery,

Sardnia, Korzika, Siclia, Krta a Cyprus).5 Vojaci themt boli evidovan v zoznamoch alebo registroch spolu s ich konkrtnymi vojenskmi

povinnosami (grcky strateia).


3/190

Vojenstvo Byzancie a politickch tvarov na zem Karpatskej kotliny...

3

preto najstar synovia, de actodrba majetku sa spjala s pdou (Dawson, 2009,s. 17). Majitelia hospodrstiev slili vinou ako jazdci. Samozrejme, najvpozemkov vlastnci sa stvali poda diela aktikacisra Leva VI. Mdreho (r. 886

912) prvotriednymi jazdcami s najkvalitnejou vzbrojou (Heath McBride,1979, s. 18). Mlad synovia, ktor nededili cel hospodrstvo, boli neskr zasepresvan do hraninch okrskov kleisourai(grcky horsk priesmyk). Boli men-ie ne themata a situovan boli na hraniciach s arabskm svetom.6Zaal ichako prv zaklada cisr Teofilos (r. 829 849). V nich umiestnen posdky boliudriavan vo zvl vysokom stave pripravenosti (Dupuy, R. E. Dupuy, . N.,1980, s. 215; Heath McBride, 1979, s. 19; readgold, 1995, s. 32). Pechota thmatsa ormovala vinou z odvedencov pochdzajcich z radov miestneho obyva-

testva nevlastniacich pozemok. Provincilny vojak thmat slil seznne a navlastn nklady ako milcia, i ke niektor zloky slili aj permanentne(Haldon,1999, s. 122; Heath McBride, 1979, s. 20). Uveden systm sa zaal v dsledkuschudobovania majiteov pozemkov rozpada v 10. stor., a preto cisr KontantnVII. Poryrogennetos (r. 913 959) zaviedol v polovici tohto storoia tzv. vojen-sk statok (stratiotika ktemata). Temtny vojak mal z neho garantovan vnosna vojensk ely v hodnote 4 zlatch libier, priom mu v om zahrnut pdastatku asto ani nepatrila. Cisr takto uzkonil pravdepodobne iba dovtedajiuprax (Hurbani, 2010, s. 111, 133).

Potreba vytvori bojaschopn proesionlnu armdu alebo aj prpady rebliarmd u existujcich thmat7viedli cisra Kontantna V. (r. 741 775) k vytvo-reniu jednotiek tagmata, ktor boli oddelen od vojsk thmat a podliehali priamocisrovi. Celkovm mnostvom vojakov boli oproti vojsku thmat nepoetn, noo to lepie vyzbrojen a vycvien. Prv tagmatavznikli rozrenm a reorgani-zciou cisrskych gardovch jednotiek. ri sluobne vyie postaven tagmata,Scholae, Exkoubitoi a Vigla/Arithmos, ktor sa stali jazdeckmi oddielmi, malimen po starch cisrskych gardovch jednotkch. Ako elitn pechota slilizase tri hodnostne niie tagmata: Noumeroi, eichistai a Optimatoi. Noumeroi

a eichistai8slili ako posdkov vojsko v Kontantnopole, km Optimatoi ob-sluhovali batoinov konvoj jazdeckch tagmt na kampaniach. agmm velilidomestici, okrem drungria Vigly/Arithmu a gra eichistai(readgold, 1995,

6 V kleisourai udriavali pevnosti achtici zvan hraniiari, grcky akritai, spolu so svojimidruinami (Heath McBride, 1979, s. 19).

7 Hlavne z dvodu poslednej vzbury thmy Opsikion v r. 741 743, ktor sa rozprestierala naseverozpade Malej zie, blzko Kontantnopola (readgold, 1995, s. 28).

8 Noumeroi (latinsky slo) i eichistai (grcky hradby) existovali u od 6. stor. ako kontant-

nopolsk milcie, do ktorch vstupovali aj anikovia cirkusovch klubov. Noumeroi bolatvoren anikmi Modrch a do eichistaiboli prijman anikovia Zelench. Ostatn milcieboli zaloen na remeselnckych cechoch (Nicolle McBride, 1992, s. 17).


4/190


4

s. 28). Pvodne tagmata sdlili v okol Kontantnopola, no cisr Nikeoros I.(r. 802 811) ich rozdelil na rske a provincilne. ie vytvoril tvrt jazdec-k tagmu Hikanatoi/Ikanatoizo synov dstojnkov armdy (Nicolle McBride,

1992, s. 15; readgold, 1995, s. 29). Neskr, v 1. polovici 10. stor., sa pvodnkleisuraina hraniciach rozrili a zmenili na themata. Do ich centier na vchodepotom zaali cisri umiestova aj tagmata(Haldon, 1999, s. 84).

Do byzantskej armdy boli vleovan niekedy i nboensk i etnick skupi-ny hadajce toisko na zem re. Boli nimi napr. kresansk Arabi Mardaiti(2. polovica 7. stor.), Khurramiti (1. polovica 9 stor.) i kme Ban Habb (1. polo-

vica 10. stor.). Ned sa nespomen prliv oldnierov zo zahraniia, medzi ktormisa objavuj u od 9. stor. aj prv skupiny Varjagov (Heath McBride, 1979, s. 16).

Situcia na hraniciach s Arabmi sa stabilizovala viac-menej od vldy Leva III.(r. 714 741). alie zemie Byzancie u Arabmi dobjan nebolo. Na zpadepokraovala spene reconquista zemia rcie a Grcka, priom zven po-zornos museli cisri op venova obrane rcie po prchode Bulharov na dolnDunaj v r. 681. Byzancia sa s vyptm sl zachytila na juhu Itlie, no prila o via-cer ostrovy v Stredozemnom mori poas arabskej expanzie v tomto priestore nakonci 8. a zaiatkom 10. stor.

Od polovice 7. stor. a do 10. stor. boli vek konrontcie armd v poli vzc-nym javom9(Nicolle McBride, 1992, s. 18, 23). Stratgia re bola v tomto oha-

de jasne deenzvnou a pred priamym konfliktom s nepriateom v poli armduvystrhala. Byzantsk obranu na konci 7. a zaiatku 8. stor. vemi oslabila stratapozci na pohor aurus a Antitaurus, kde armda dovtedy chrnila vek hor-sk priesmyky. Optovne sa kontrola priesmykov v tchto dleitch horstvchzskala postupne a v priebehu 9. stor.10Z hadiska stratgie prela Byzancia nasystm priepustnch hranc s obranou lenenou do hbky a viazanou na opevnenbody. Podobn stratgia bola uplatovan na Balkne u v 3. stor. Na hraniciachnepriatea sa nezastavili a ani s nm nezviedli bitku, pokia na to neboli vhodnpodmienky. Z dvodu obmedzench sl a zdrojov sa konfliktu predchdzalo, ke-

dykovek a kdekovek to bolo mon. Obyvatestvo vidieka s hnutenm majet-kom a hospodrskymi zvieratami bolo v ase vpdu nepriatea presvan radejna bezpen miesto. V pevnostiach a horskch regich sa zostvalo a dovtedy,km sa nepriate nerozhodol pre dostatok koristi a vlastn potreby zsobovaniastiahnu na vlastn zemie. Poas operovania nepriatea na rskom zem a hlav-ne vtedy, ke sa obakan korisou presval sp, sa ho snaili Byzantnci prena-sledova a prepadva zo zlohy (Haldon, 1999, s. 63, 64, 77).

9 Priamym bitkm sa velenie vyhlo plne v 40. 80. rokoch 7. stor. (Haldon, 1999, s. 210).10 Zo zznamov vieme, e na pohor aurus vytvrali Byzantnci bariry z horiacich kmeov,

ktor v 9. stor. hasili Arabi pomocou pecilnych jednotiek (naatin) s nehoravm obleenm(Nicolle McBride, 1992, s. 18).


5/190


5

V oblasti organizcie jednotiek sa v tomto obdob pouvala nasledujca tak-tick truktra jednotiek: themata tourmai drouggoi banda(od najvej ponajmeniu taktick jednotku), i ke sa pripa i urit varicia mien uvedench

jednotiek, ako aj ich veliacich dstojnkov v dielach byzantskch, arabskch iinch autorov (Dawson, 2007, s. 12, 13; 2009, 12, 13; Haldon, 1999, s. 110; Nicolle McBride, 1992, s. 19). Pri tejto ponej truktre meme thmu, tourmu a ban-donidentifikova i s uritm zemm. Popri jasnom vymedzen thmy mala tour-ma11zkladu alebo hlavn stan v opevnenom meste alebo pevnosti a psobnosbandonu sa dala spoji s nejakm relatvne menm zemnm okrskom12. aktikaLeva VI. Mdreho (r. 886 912), ktor pri menej varicii pomenovan opakujeormulciu Maurikiovho Strategikonu, opisuje kad jednotku. Armdny zbor

(thema) pozostval z troch tourmai, kad pod veliteom tourmarchom, kadtourmabola delen na tri drouggoi a kad drouggos do niekokch bandonova tagmt13. Nmorn themataboli organizovan na rovnakej bze, no s uritouobmenou vo velen na najniom stupni. Vojnov lo bola viac-menej ekvivalen-tom bandonu. Poda aktiky mal bandon(pri jazde znmy najm ako allagion)200 400 muov, poda inch zdrojov 50 200, a takto sa mohol zmeni i poetcelkovch jednotiek v rmci thmy (Dawson, 2007, 12; 2009, 12; Dupuy, R. E. Dupuy, . N., 1980, 215; Haldon, 1999, 114; Heath McBride, 1979, 4; Nicolle McBride, 1992, 19). Podobn truktru ako thema mala i tagma, iba s tm

rozdielom, e pomenovanie hodnost v jej dstojnckom zbore sa odvodzovaloz obdobia pred vznikom themt. Neskr cisr Teofilos (r. 829 842) prispsobilvekos a velenie jednotiek v armde themt tomu v tagmch od drouggaria ni-ie, aby sa mohli obe zloky ahie kombinova pri aeniach. Po uvedenej reormesa obrana themt stala eektvnejou (readgold, 1995, s. 104).

Po strate vchodnch provinci sa musela zni i vekos armdy. Poslednznmy poet pred zaiatkom byzantskho temnho veku nm ponka Agathias(r. 536 582/594). Jeho daj viauci sa k r. 559 hovor o 150 000 muov v ar-mde (readgold, 1995, s. 59). Poda J. Haldona (1999, 99, 100) vak me s

iba o pon jednotky a k tomuto potu treba pripota ete jednotky limitanei,

11 Jednotky so silou jednej tourmy boli umiestovan i do hraninch obrannch okrskovkleisourai (Haldon, 1999, s. 114).

12 Je to dobre doloen v spise De Tematibusv rmci zbierky De administrando imperiood cisraKontantna VII. Poryrogenneta (r. 913 959). Drouggoszostvala vak len isto taktickou

jednotkou (Haldon, 1999, s. 113).13 V aktike Leva VI. Mdreho (r. 886 912) je aj konkrtny popis taktickej truktry thmy

so silou 4000 jazdcov: themabola delen do 2 tourmaiso silou 2000 muov, kad pozostvalaz 2 drouggoi alebo chiliarchai po 1000 muov, ktor boli delen do 5 jednotiek (banda) po

200 muov s velenm dstojnka komites, kad bandon pozostval z 2 skupn so silou100 muov pod dstojnkmi kentarchai. Bandon sa alej delil do jednotiek po 50, 10 a 5 muov(Haldon, 1999, s. 110; Nicolle McBride, 1992, s. 19).


6/190


6

ktor mohli ma dvakrt vie stavy 300 a 350 000 muov. Ich kvalitu anirozdelenie vak u nevieme posdi. Nasledujci znmy celkov stav armdymme od Teoana Homologeta (r. 760 817/818) z r. 773, a to 80 000 muov

v zbrani v tagmch i vojsku themt dohromady. o hovor o plnej strate limi-tanei spolu s pvodnmi hranicami a vraznej redukcii potu pvodnch po-nch jednotiek, ktorch nepriamymi nstupnckymi zoskupeniami sa za cisraKontantna V. (r. 741 775) stali tagmata. alie zznamy nm pribliuj vekosbyzantskej armdy v r. 809, ke mala pravdepodobne 90 000 muov, v r. 840 a120 000 muov14 (Haldon, 1999, s. 102; readgold, 1995, s. 67, tabela 2). Podadiela Philothea Porotospatharia (koniec 9. a zaiatok 10. stor.) mala byzantskarmda z r. 899 124 000 vojakov (readgold, 1995, s. 65, 67, tabela 2). Uveden

slo ete vzrstlo do r. 944 na 144 000 muov v zbrani v dsledku vzniku novchthemt v ri (readgold, 1995, s. 65, 78).Pri konfliktoch so vasnoarabskmi armdami zohrvala ete podstatn lohu

najm pechota.15Po polovici 7. stor. sa vak u zvyuje dleitos jazdy a v tomtoobdob mali byzantsko-arabsk vojensk konflikty u mobilnejiu povahu, prinaj-menom preto, e arabsk pechota sa presvala na miesto boja komi (Haldon,1999, s. 197, 208). Pechota nebola v sledovanom obdob klasifikovan vinouako bojov zloka. Popri jej nasaden na vchodnej hranici do partiznskych bo-

jov, do posdok i pri obliehaniach zohrvala dos vznamn rolu aj pri znovu-

dobjan Balknu od Slovanov. u ako ahk pechota vyzbrojen lukmi a otepmielila s podporou akej pechoty podobnm zoskupeniam na strane nepriatea(Nicolle McBride, 1992, s. 17). Vznam jazdy v uvedenom obdob zvrazuje ajto, e armdy themt sa spomnali len ako ta kaballarika themata.16aktikaLevaVI. Mdreho (r. 886 912) a tie ostatn autori tohto obdobia spolu s dvnejmdielom Strategikon(prelom 6. a 7. stor.) kontatuj, e byzantsk bojov sled pre

jazdu pozostval z dvoch oddelench lni. Podstatou takhoto rozloenia bolo,e ke prv lnia musela ustpi, zastavila tok druh lnia. Zadn lnia mohla

v prpade potreby zahna aj jednotky nepriatea pokajceho sa o obkenie.

Uveden taktick rozloenie priniesol do byzantskho vojenstva kontakt s Avarmia inmi nomdskymi etnikami, pretoe predtm bola v rmskej, ako aj v perzskej

14 Pre r. 809 a 840, ktor s zchytnmi asovmi bodmi za vldy cisra Nikeora I. (r. 802 811) a Teofila (r. 829 842) s hlavnmi pramemi dielo aktikon Uspensky, datovan dor. 842 alebo do r. 843 (readgold, 1980, s. 269; 1995, s. 65), a zoznam byzantskch vojenskch

jednotiek od al-Jarmho, arabskho radnka zajatho v Byzancii pravdepodobne od r. 837 dor. 845 (readgold, 1980, s. 269, 270; 1995, s. 64).

15 Arabi si v poiatkoch svojej expanzie zakladali tie na pechote. Kovou zlokou ich spechuproti Byzacii i perzskm Sassnovcom bolo znan mnostvo pech lukostrelcov v ich

armdach (Haldon, 1999, s. 216).16 Z aktiky Leva VI. Mdreho (r. 886 912) vyplva, e 4000 alebo viac vojakov thmy bolo iba

jazdcov (Haldon, 1999, s. 198).


7/190


7

tradcii len jedna bojov lnia (Haldon, 1999, s. 205, 206). V pertraktovanomobdob sa umiestovala ak jazda pred tokom za clonu pechoty alebo ahkej

jazdy, priom krdla sa kryli tie ahie vyzbrojenou jazdou. ak jazda potom

toila cez medzery v prednej asti obrannho zoskupenia. Bolo to aj taktikouArabov, km v ich armdach nezaali pozvone v 9. a 10. stor. prevlda urcis ich taktikou skokov ahkej jazdy lenenej na bojovom poli do prunej zostavy(obr. 14; Nicolle McBride, 1982, s. 5, obr. na str. 5; 1992, s. 17, 18). Od 8. stor.zaali domce lukostreleck zloky byzantskej armdy upada (Heath McBride,1979, s. 9). Pri jazde tto lohu plnili poda monost tureck oldnieri s ahkou

vzbrojou a vstrojom (Nicolle McBride, 1992, s. 18).Vplyv nomdskych etnk nevidno len v taktike, ale aj byzantskej vzbroji. Poda

J. Haldona(1999, s. 129) boli strmene prebrat od Avarov u na konci 6. stor., nopoda nzoru autora predkladanej tdie sa pevnou sasou vstroja jazdy stalia v priebehu alch storo. to novinka zlepila stabilitu nielen pri jazde, ale ajpri pouvan zbran, najm kopije a luku. Poas 8. alebo v 9. stor. bola adoptovanzo step aj aba (grckyparamerion), lamelov kyrys, ale i ochrana ramien zloenz niekokch kovovch psov. aba bola rovnako dlh ako regulrny dlh jazdec-k me (grcky spathion). Vstroj a vzbroj boli vyrban centrlne aj po polovici7. stor. (hlavne pre vojakov tagmt), no vinu u zabezpeovala administratvathemt. Asi najm preto vzbroj a vstroj vojsk themt nevynikali svojou kvalitou,

o spomnaj aj psomn pramene z konca 8. a 9. stor. V 8. stor. jazdci vlastnilipoda prameov koa, zbra a mono i krkov koeu s krtkymi alebo dlhmirukvmi po kolen17alebo jej ekvivalent poda konkrtnej finannej situcie voja-ka18(Haldon,1999, s. 210; Heath McBride, 1979, s. 7). Pod tmito ekvivalentmimyslme klibanion19, ale aj prevan a vypchvan ochrann vstroj20. Ako pokrv-ky hlavy sa objavuj asto aj plsten iapky s ochranou tyla. Ak boli pouvan ko-

vov helmy, tak patrili k tzv. neskorormskym helmm zloenm z viacerch ast,no absentovali u chrnie lc (Dawson, 2007, s. 20). ak jazda bola vyzbrojenmemi, palctmi, kopijami, malm ovlnym ttom a lukmi hunskho typu21spo-

lu s tulcami irnskeho typu. ahk jazda nosila hlavne vypchvan a prevan

17 Krkov koele typu lorikiaalebo zabai.18 S i doklady o ochrane konskch kopt kovovmi pltmi proti kovovm ostnatm jekom,

ktor sa pouvaj ete aj v 11. stor. (Haldon, 1999, s. 129).19 Lamelov bezrukvov pancier s kapucou dlh po ps. Lamely sa vyrbali okrem kovu aj

z koe a paroia (Heath McBride, 1979, s. 6).20 V prameoch sa spomnala pod rznymi menami epilorikion, kabadioni bambakion. Mali

rukvy a epilorikion i bambakion aj kapucne. Epilorikion sa nosil nad a bambakionom podklibanionom alebo lorikionom. Epilorikiaobyajne nosili jazdci a kabadiapechota (Heath

McBride, 1979, s. 7).21 Do 10. stor. napnali byzantsk lukostrelci luky pomocou palca, ukazovka a prostrednka, o

bol tzv. hunsk alebo rmsky tl. Potom sa pristpilo k tzv. stredomorskmu alebo perzskmu


8/190


9/190


9

(r. 961) a v r. 971 1018 bolo dobyt cel Bulharsko a po Dunaj. Na severozpadeBalknu potom ra kontrolovala zemie po Drvu prostrednctvom protektortunad Chorvtmi a Srbmi (readgold, 1995, s. 34 39).

Tematana hraniciach sa zaali od konca 60. r. 10. stor. zoskupova do v-ch celkov vojvodstiev alebo katepantov na ele s vojvodom (douxom) alebokatepanom. Hranin themataboli nakoniec na vchode zoskupen do vojvod-stiev Chaldie, Iberie, Mezopotmie a Antiochie a na Balkne zase do vojvodstvaParadunavum, Sirmium a Bulharsko (readgold, 1995, s. 35 39). akto vzniklapre centrlne asti re24ochrann clona, ktor bola v uvedench hraninch ob-lastiach zaloen na jednom alebo viacerch opevneniach s mobilnou posdkou.Za hraninou clonou vznikol na vchode tie systm klientskych emirtov dra-

nch v byzantskom podru diplomaciou i obasnmi vojenskmi intervencia-mi. Na Balkne ra po dosiahnut Dunaja a viac-menej i Drvy vytvorila v tomtopriestore op linernu hranicu. Za opornmi bodmi sa tu nachdzala vyudnenhranica, okrem inho aj na odradenie prpadnch njazdov.

Oenzvna politika Byzancie zasiahla vrazne aj do systmu vojsk themt(Haldon, 1999, s. 64). ie stratili na potoch i kvalite a takisto boli zredukovani sily v nmornctve. Stle viac sa zaali vyuva sluby tagmt, zahranincholdnierov a klientskych i spojeneckch ttov. No treba sem zarta i politic-ko-ekonomick stnku veci, z dvodu ktorej sa v r. 1030 1060 vojsko themt

viac-menej plne stratilo. Stratgovia themt, vy dstojnci i vek majiteliapozemkov si rozirovali svoje pozemkov domny na kor malch statkrov, kto-r si preto u alej nemohli zadovaova vzbroj a vstroj pre vojensk slubu.Uveden pozemkov magnti sa stvali dedinmi polonezvislmi achticmi,ktorch podporu si cisri museli nkladne zskava, najm odpanm dan.25Vhodnejie sa cisrom zdalo prijma pean prostriedky miesto vojenskejsluby vo orme dane (adaeratio), k omu pristpili vo vekom po 30 rokov tr-

vajcich revoltch v thmach po smrti Basilea II (r. 976 1025). Uveden dazaal cisr Kontantn IX. Monomachos (r. 1042 1055) prijma aj z armnskych

themt. akmto aktickm rozpustenm armdy themt ostal hlavn regrutanregin re (Armnia) bezbrann proti Seldukom, ktor sa ho zmocnili v r. 1067(Heath McBride, 1979, s. 22, 24).

V neskorom 10. stor. a v 11. stor. tvorili jadro vojenskch sl themt pro-esionlne tagmata. Ich poet sa musel zvyova26nielen pre expanzvnu politiku

24 Grcko s Egejdou, juhovchodn rcia, zpad Malej zie a Anatlia.25 Dokonca cisr Nikeoros II. (r. 963 969), ktor vziiel zo achty themt, stimuloval obyvateov

themt s vojenskou povinnosou k jej vmene za platenie dane, znioval a rozpal domce

jednotky a stratgovia si nsledne museli oraz vmi najma oldnierov (Heath McBride,1979, s. 21).

26 Od r. 745 do r. 1025 sa poda W. readgolda(1997, s. 358, 427, 548, 548, 576) zvil poet vojakov


10/190


10

v tomto obdob, ale aj pre zniovanie potu brannej sily themt (Haldon, 1999,s. 116, 125). Okolo r. 959 rozdelil Romanos II. (r. 959 963) tagmatana vchod-n a zpadn pod velenm domestika vchodu a domestika zpadu, o nsledne

zjednoduilo nadchdzajce vojensk aenia (readgold, 1995, s. 34). Ioannes I.zimiskes (r. 969 976) zaloil nov gardov tagmuAthanatoi (Nesmrtench)poda u Herodotom spomnanch pecilnych perzskch krovskch jednotiek(readgold, 1995, s. 36). V r. 988 prijal do svojich sluieb Basileus II. (r. 976 1025)od kyjevskho knieaa Vladimra (r. 962? 1015) 6000 Varjagov27. Vznikla z nichnsledne nov cisrska garda alebo inak tagmaVarjagov28 Varrangoi. V byzant-skch prameoch sa Varjagovia uvdzali aj ako barbari nosiaci sekere, gardanosiaca sekere, t, ktorm visia ich mee z ich pravho ramena, i avroskythai

auro-Skti (D`Amato Rava, 2010, s. 12; Heath McBride, 1979, s. 17). Akojedin tagmanemali vymedzen zemie v rmci themtprve Varrangoi. Vieme,e v sledovanom obdob operovali tri gardov jazdeck tagmy po 6000 jazdcov Scholae, Exkoubitoi, Varrangoi a tri gardov jazdeck tagmy po 4000 jazdcovArithmos/Vigla, Hikanatoi/IkanatoiaAthanatoi , ie dovedna 30 000 jazdcovtagmt (readgold, 1995, s. 115, 116).

Meme poveda, e v polovici 11. stor. viu as byzantskej armdy tvorilioldnieri rzneho etnickho pvodu. Vina operovala v rmci byzantskej arm-dy ako samostatn jednotky s vlastnmi vodcami alebo dstojnkmi z vazalskch

i satelitnch ttov. akto jednotky sa nazvali symmachoi, ie spojenci, po-dobne ako starormski symmachiarii. ento termn sa pouval poas 11. stor. prePeenehov, Srbov, Uzov a Rusov (Heath McBride, 1979, s. 23).

V ase rozirovania impria sa logicky museli zvyova i stavy v armde.Poda pramea Escorial aktikon (cca r. 971 975) bol poet muov v armde

v r. 959 148 000. Pripotanm vojenskch posdok z novovytvorench themta tagmt W. readgold(1995, s. 79, 84, 85) zistil, e v roku smrti cisra Basilea II.(r. 1025) muselo by v byzantskej armde a 250 000 muov v zbrani.

Po polovici 10. stor. sa terminolgia hodnost dstojnkov a nzvov jednotiek

ete viac helenizovala. V tomto kontexte sa pre jednotku s vekosou 1000 mu-ov zaal pouva i grcky termn taxiarchias veliteom taxiarchiom. Predtm sapouval pre tto jednotku helenizovan latinsk termn drouggos(velite droug-

v tagmch z 18 000 na 42 000. Popri gardovch rskych tagmch, samozrejme, existovali uod predolho sledovanho obdobia aj provincilne tagmata.

27 Pomenovanie Varjagovia pouvali Rusi pre kandinvcov. Pravdepodobne toto slovkovzniklo zo slova vr(sub v starej nrine), pouvanho pre skupinu muov, ktor si prisahalilojalitu, uznvali nieie vedenie a delili sa medzi sebou rovo o zisk (Heath McBride, 1979,

s. 14).28 V r. 1042 bol napr. v tejto garde aj budci nrsky kr Harald Hardraada (r. 1046 1066), ktor

si tu nahromadil ohromn majetok (Heath McBride, 1979, s. 16).


11/190


11

garios) alebo chiliarchia(velite chilliarches). Vekos bvalch jednotiek themt,na rozdiel od tagmt, sa zmenila. Keby sme sa na to pozreli v taktickej truktresmerom zdola, tak bol len vemi mal rozdiel medzi bvalou bandou so silou

200 400 muov a vtedajou redukovanou drouggoithmy (Haldon, 1999, s. 115,116).

Vojenstvo 10. stor. prinieslo jednotlivm zlokm armdy uniormnos a tak-tie taktick pecializciu. Od polovice 10. stor. to zaalo plati aj pre byzantskpechotu, ktor bola op schopn v novej podobe absolvova i bitku na otvorenompoli. V prameoch 40. a 50. rokov 10. stor. sa zdrazuje jej spolon postups akou jazdou. Od polovice 10. stor. a do priebehu 11. stor. sa regrutuje v rm-ci re najlepia pechota z bojovnch Armnov (Haldon, 1999, s. 220). Pechota

takisto ako v predchdzajcom obdob prevyovala mnostvom jazdu (Haldon,1999, s. 218). Cel pechotu mal na starosti hoplitarchesi inm menom archegetes,ktor sa dal porovnva iba s magistrom militum peditum, ktorho titul sa objavilnaposledy ete v priebehu 6. stor. Pechota bola v poli organizovan, hlavne v pr-pade krytia jej krdel prrodnmi prekkami, do lniovej ormcie so zahnutmikrdlami. astejie vak bola pechota ormovan do przdneho tvorca aleboobdnika, vaka omu mohla eektvnejie eli obkeniu a poskytova i lepiuochranu jazde a batoine (obr. 2, 13; Dawson, 2007, s. 51, 52; Haldon, 1999, s. 219,221, obr. 6.3). Pechota predstavovala aksi iv pohybliv pevnos. Kad bandon

bol od seba oddelen medzerou, cez ktor mohli prenika ostatn zloky vojskapri toku, sahovan sa i stupe. Z pechotnch jednotiek astejie vyrala ceztieto medzery ahk potkov pechota alebo oddiely menavliatoichrniace elopechoty pri toku i diapotatoi, pon medici tch ias (Dawson, 2007, s. 51, 5254).Menavliatoiboli vyzbrojen krtkymi rovmi zbraami s hrubou nsadoua dlhm krkom, nazvanmi menavlion29, ktormi mali napadn a odrazi tokakej jazdy. Pri tejto lohe sa presvali pred elo celej ormcie pechoty. Uveden

jednotky sa spomnaj najprv v aktike Leva VI. Mdreho (r. 886 912), potomv Sylloge acticorum(neskor 40. a vasn 50. r. 10. stor.) a v Praecepta Militaria

(cca r. 965). V poslednom prameni sa spomna aj organizcia pechoty v rmci ta-xiarchi so silou 1000 vojakov, z ktorch 400 bolo kopijnkov, 300 lukostrelcov, 200ahkoodencov (prakovnci a otepri) a 100 menaulatoi(Haldon, 1999, s. 218).Ke sa v prednch radoch nepriateovi podaril prielom cez jednotky vyzbrojenkopijami, tak zadn rady proti nemu pouili mee a sekery (Dawson, 2007, s. 54).

Zvili sa op stavy i dleitos jazdy (obr. 4). Nikeoros Fokas v diele PraeceptaMilitaria(cca r. 965) psal o bandone jazdy, ktor mal 50 jazdcov, evidentne v rm-

29 Nsady pre menaula(dlh asi len 1,17 1,4 m poda dajov z aktiky Leva VI. Mdreho) sa

poda Praecepta Militaria(cca r. 965) vyrbali z duba, a kee sa predpisovalo, aby boli vemisiln a hrub, odporali sa vyrba skr z celch mladch kmeov stromekov, ne aby bolitiepan zo starch kmeov (Husr, 2008, s. 459, 463; Kolias, 1988, s. 194, 195).


12/190


12

ci bandonu (200 muov). m sa zvil podiel jazdy themt na celkovom stave asiz 1/5 na 1/4 (readgold, 1995, s. 106, 110). V 11. stor. sa stala jazda najdleitejoubojovou silou. Bolo to aj z dvodu najmania jazdeckch oldnierov zo zahrani-

ia (readgold, 1995, s. 116). Z taktickej strnky predpisovalo Sylloge acticoruma Praecepta Militariapre jazdu v 2. polovici 10. stor. tri bojov lnie.30oto rozde-lenie jazdy pretrvva v prameoch a do 11. stor.31Prv lnia bola zloen z troch

jednotiek, z ktorch stredn bola tvoren zo pecilne akej jazdy kataraktoi. ormovala v boji tup klin, Nikeorom Fokom nazvan trojuholnk. Klin

vyral dopredu s almi dvomi jednotkami akej jazdy. Formcia kataraktoi(obr. 13) bola v taktike Nikeora Foka kov pre al priebeh bitky. Bola dva-ns radov hlbok, v prvom rade bolo 20 a v poslednom 64 muov. Kad al

rad sa roziroval o alch dvoch jazdcov na kadom konci, priom bolo spolu504 jazdcov v celom zoskupen.Prv tyri rady boli vybaven palctmi a nieslihlavn archu toku na nepriatea, lukostrelci tvorili stred klinu, mui s kopijami,memi a palctmi boli po stranch.32alej druh lnia mala tyri jednotky jazdys generlom v strede a tretia lnia alebo zadn voj (arabsky saka) bol tvoren tro-mi jednotkami jazdy (Dennis, 1997, s. 170, 172, obr. na s. 173). Pred samotnmilniami vytvrali clonu oddiely ahkej jazdy (niekedy aj ahkej pechoty), otepria lukostrelci, oznaen Nikeorom Fokom ako prokoursatores. Ich lohou bolodobiedza na nepriatesk lnie s cieom rozrui ich ormciu (Dennis, 1997,

s. 172, obr. na s. 173). Po ukonen dobiedzania sa vrtili sp za pechotn hradbua v prpade alej oenzvnej iniciatvy Byzantncov sa u zaali nsledne hbadopredu hlavn sily armdy. Jazdci postupovali dopredu vzdialen od seba asi me-ter, no potom sa vo vzdialenosti cca 1,5 km od nepriatea zomkli. Cieom akej

jazdy bolo zasiahnu nepriatea vo ormcii na rozdiel od zpadnch rytierov,ktor preerovali individulnu kolziu pri toku. Pred zrkou s lniami nepriateazaali lukostrelci zo stredu klinu kataraktoipli. Po spenom toku a prielome

v lnich nepriatea sa pristpilo k jeho prenasledovaniu s cieom jeho plnhoznienia (Dennis 1997, s. 176, 177). V prpade nespenho postupu sa jazda vr-

tila za pechotn hradbu a o odrazenie postupujcej nepriateskej jazdy sa poksilideensores, skupina akej jazdy vylenen v armde na tento el (Dawson, 2007,s. 51, 52).

30 Lev VI. Mdry (r. 886 912) v aktike iba odpora rozri dve bojov lnie (spomnan uv Strategikone) o tretiu podporn lniu ako odpove na bojov konflikty s Arabmi (Dennis,1997, s. 173).

31 Dve lnie jazdy boli pouit poda prameov iba cisrom Romanom IV. (1066 1071)

v kampaniach r. 1070 a 1071 (Dennis, 1997, s. 172).32 D sa poveda, e 2/3 klinu boli akou pechotou typu kataraktos, zvyok tvorili ahie obrnen

jazdeck lukostrelci (Haldon, 1999, s. 220).


13/190


13

Vznamn zloku armdy zaali tvori v tejto re lukostrelci. V 40. a 50. ro-koch 10. stor. sa zanaj vytvra jednotky pechotnch lukostrelcov aj z dvoduzvyovania dleitosti pechoty samotnej. Najdleitejmi lukostrelcami boli vak

jazdeck lukostrelci, ktormi sa stvali vinou oldnieri zo susednch stepnchnrodov. Nikeoros Uranos (cca r. 980 cca r. 1010) na konci 10. stor. napsal, e1/3 byzantskej pechoty tvorili ahkooden lukostrelci, pri ahkej jazde to bola jej1/3 a 1/4, no a pri regulrnej jazde ich bolo a 40 %. Jazdeck lukostrelci sa vaknikdy nestali dominantnm prvkom byzantskej armdy (Haldon, 1999, s. 216,217).

So zvyovanm kvality vzbroje sa do irieho pouvania dostali aj kovovhelmy. Popri predchdzajcich tzv. neskorormskych skladanch helmch sa

v 11. stor. objavuj aj tzv. kaukazsk helmy so picatm vrchom (Dawson, 2007,s., 20). K helmm existovala irok paleta chrniov tyla od krkovch cezpteruges(koen psiky) a po vypchvan ltky. Pri pancieroch pokrauj ormyz predchdzajceho obdobia s menmi inovciami. V priebehu neskorho 10.a v 11. stor. sa zaal v Byzancii pouva vemi ohybn zvzkov lamelov pancierodlin od predchdzajcich neohybnch a ach oriem (Haldon, 1999, s. 134).Prevan a vypchvan kabtce sa iastone stali ahmi z dvodu pouvaniabavlny ako ich vypchvky namiesto plsti.33Od polovice 10. stor. sa zaali pouvamandovit a trojuholnkov tty34, ktor sa v neskorom obdob ete viac predl-

uj v dolnej asti. Aj ke sekery nepatrili k hlavnm zbraniam na bojovom poli,stali sa dleitm atribtom a zbraou tagmy Varrangoi(Heath McBride, 1979,s. 8, 9). V tejto re sa oproti obdobiu vldy cisra Leva VI. Mdreho (r. 886 912)radiklne zmenil systm ochrannho vstroja kataraktoismerom k eektvnejie-mu modelu. Kataraktosias Leva VI. Mdreho bol a, pretoe si na krkovpancier a vypchat odev prehadzoval lamelov pancier aj s vrchnmi rukvmi.m ostal kontraproduktvne preaen v oblasti hrudnka, no zrove si moholna druhej strane eektvnejie chrni lakte i podpazuia. Po polovici 10. stor.,

vaka reormm Nikeora Foka, sa u klibanionnavliekal na kabt s krtkymi

rukvmi (zoupa), ktor bol dlh po boky. Potom sa k tomu pripojili chrnie ra-mien z kovovch psov, vypchat suknika a doln rukvy spevnen krkovmpancierom. Pravdepodobne tak ostali nechrnen lakte i podpazuia, no nie je

vylen, e sa tieto miesta dodatone chrnili. akto sa stal kataraktosomnoholacnej a hmotnostne ah ne kedykovek predtm. Podobn proces zniovania

vhy a nkladnosti v oblasti ochrannho vstroja prebiehal tie v zpadnej Eurpena konci 14. a vo vasnom 15. stor. (Dawson, 2009, s. 37, obr. na s. 39).

33 Ovplyvnila to aj nov surovinov zklada bavlny v Levante, kde sa jej pestovanie vrazne

zintenzvnilo od 10. stor. (Dawson, 2007, s. 22).34 Mandovit a neskr trojuholnkov tty boli kontrukne ahie ne predchdzajce ovlne

alebo kruhov tty.


14/190


14

3. Pomal doznievanie Byzantskej re ako mocnosti (r. 1071 r. 1204)

V r. 1071 skolabovala byzantsk moc v priestore Malej zie. Spomnan kolaps

sa neudial len v dsledku vekej prehry byzantskej armdy v tom istom roku priManzikerte. Byzantsk krach bol hlavne dsledkom systmu byzantskej obranyv tomto obdob. Romanos IV. Diogenes (r. 1068 1071), ktor sa u musel vnezaobera na konci 60. rokov 11. stor. vpdmi Seldukov do Anatlie, mal k dispo-zcii len torzo armdy zo zaiatku 11. stor. Vojsko themt lealo v troskch. Bu

jeho prslunci platili namiesto vojenskej sluby radej da, a tak nemali vcvik,alebo nemali z dvodu schudobnenia vstroj, vzbroj a kone. Poda kronikraMichaela Attaleita (r. 1028 1085) spali poiadavky z vojenskej strnky iba z-padn oldnieri a p zpadnch tagmt. Vchodn tagmatasa nespomnaj a je

dos pravdepodobn, e ich vrazne zneunknili obianske vojny v r. 1047 1048a r. 1057 (Haldon, 1999, s. 225, 226). Romanos IV. dodatone uskutonil regruto-

vanie a vcvik novch vojakov z themt a zmieal ich so sksenmi oldniermi.Cisr chcel znovu doby armnske pevnosti a zachyti sa na nich, pretoe aliuzchytn znu pred Seldukmi by mohli predstavova u iba schtran pevnos-ti v Anatlii (readgold, 1995, s. 40). spene elil Seldukom a do bitky priManzikerte, v okol jazera Van, ktor pre zradu najblich nespene zviedol soselduckm sultnom Alp Arslanom (r. 1064 1072). Nsledne sa Seldukoviapoas obianskych vojen v Byzancii prehnali Malou ziou a striedavo pomhalitej i onej strane konfliktu.

Situciu zaal konsolidova a bval domestik tagmt zpadu AlexiosKomnnos, ktor sa dostal k cisrskej moci r. 1081 a zaloil dynastiu Komnnovcov(r. 1081 1185). Do r. 1094 zabezpeil po dlhch bojoch s Peenehmi op b-

val lniov obranu na Dunaji (Haldon, 1999, s. 225; readgold, 1995, s. 40, 42).Kovou pre reconquistu Malej zie bola 1. krov vprava (r. 1096 1099),ktor akumulciou vojenskej sily okolo 100 000 astnkov predstavovala na vte-dajie pomery nevdan silu (Bridge, 2000, s. 51). Len vaka nej a v jej stopch

mohli Byzantnci obnovi svoju moc do konca vldy Manuela I. (r. 1143 1180)aspo v zpadnej Anatlii a v pobrenom pse okolo celho malozijskho polo-strova. iastone sa za Komnnovcov obnovila aj moc vojnovej flotily. Alexios I.zriadil unkciu dstojnka s hodnosou megas doux, aby velil vetkm vtedajmnmornm silm: flotile z Kontantnopola, Egejdy i Adriatickho mora (Haldon,1999, s. 96). Po Manuelovi I. vak nasledoval prudk padok a od konca storoiabola Byzancia proti talianskym nmornm republikm prakticky bezmocn.35Subn revival sa tak konil a jeho vdobytky sa rozplynuli v re politickch

35 Manuel I. (r. 1143 1180) vedel naprklad poskytn na spolon byzantsko-kriiacku expedciudo Damietty v r. 1169 a 12 vojnovch lod, 150 galr a 60 transportnch lod. Avak ke sa v r.1203 objavili lode 4. kriiackej vpravy pred Kontantnopolom, Alexios III. Angelos (r. 1195


15/190


15

a vojenskch preapov za dynastie Angelovcov (r. 1185 1204). oto obdobie sauzavrelo anexiou viacerch ast Byzantskej re okolitmi ttmi a tie jej rozde-lenm na viacero nstupnckych politickch celkov. Kontantnopol sa po svojom

obsaden kriiakmi poas 4. krovej vpravy v r. 1204 stal a do r. 1261 centromLatinskho cisrstva.

Na konci 11. a v 12. stor. musela Byzancia rta s vyou ormou organizcieprotivnkovch armd u aj na Balkne. V uvedenom obdob bol Balkn, rovna-ko ako Mal zia od 2. polovice 7. do 11. stor. hlavnou hospodrskou zklad-ou i regrutanm reginom re. Zaujma sa o vak zaali aj Normani z ju-nej Itlie, Bentania, Uhri a v neposlednom rade sa tu snaili osamostatni ajmiestne etnik ako Srbi, Chorvti i Bulhari. Hbkovo lenen obrann psmo za

Dunajom tu ungovalo po r. 1094 a do spench oslobodzovacch vojen Srbov(r. 1180 1196) na ele so teanom Nemanjom a Bulharov (r. 1186 1187) ve-dench Jnom a Petrom Arsenovcami (Dupuy, R. E. Dupuy, . N., 1980, s. 306).Znovuzskavanie Malej zie prebiehalo poas celej vldy dynastie Komnnovcov.Bola tu snaha op zavies systm, pri ktorom sa za drbu pdy poskytovala vo-

jensk sluba. to snaha vysovala do viacerch modelov. Obrana spovalavinou na pevnostiach a mestch na pobre, ktorch posdky tvorilo miesteobyvatestvo. o bolo honorovan drbou pdy a rznymi finannmi vhodami(Haldon, 1999, s. 96, 97; Heath McBride, 1995, s. 11). ento v obmedzenej miere

aplikovan star themtny princp sa vak plone nerozril na cel ru. Zd sa,e u za Ioanna II. (r. 1118 1143) a Manuela I. (r. 1143 1180) sa pravdepodob-ne zaviedol systmpronoiai, ktor mme vak pevne doloen a od Latinskhocisrstva (r. 1204 1261). Jeho princpom bolo, e vojakovi (stratiotes/pronoiari-os) bola pridelen pda osloboden od dane a taktie mu bol vyplcan extra plat

v hotovosti. Drba pdy vak nebola dedin, prinajmenom do konca Latinskhocisrstva (Haldon, 1999, s. 94, 126; Heath McBride, 1979, s. 29). Na Balkne sahranice themt nemenili, uritmi pochopitenmi zmenami hranc vak museloprejs rske zemie v Malej zii. Vetky themataale preli transormciu. Op

sa v nich oddelila, ako v provincich za cisra Dioklecina (r. 284 305), civilnsprva od vojenskej. Tematasa tak stali rdzo administratvnymi provinciami,ktorch administratvu, sdnictvo a financie mal na starosti civiln sudca (kri-tes/praitor). V thmach boli, samozrejme, umiestnen tagmata so zkladami

v pevnostiach (doukes) a na ich ele bol dux(Haldon, 1999, s. 97; Hurbani, 2010,s. 133). Po smrti cisra Manuela I. (r. 1180) sa ale tento dlho budovan systmzaal za dynastie Angelovcov rozpada.

1203) mohol proti nim postavi iba 20 ervotomi napadnutch plavidiel, ktor mohli bypouit len ako plameometn lode (Heath McBride, 1995, s. 17).


16/190


16

Zkladom armdy sa stali a do zaiatku 13. stor. centrlne tagmata, terazskr nazvan taxeisi vasilikon allagia. Vinou sa skladali zo oldnierov a ci-srskych gardovch oddielov (Heath McBride, 1995, s.11). Zo oldnierov by

sme sa v Byzantskej armde stretli so Seldukmi, Peenehmi, Kumnmi aleboUzmi ako jazdeckmi lukostrelcami, s Normanmi a inmi zpadnmi nmezdn-mi vojakmi ako akou jazdou rytierskeho typu, s Bulharmi a Anatlanmi akoahkou pechotou a v rznorodch jednotkch aj s Gruzncami a Alanmi z kau-kazskho reginu (Haldon, 1999, s. 226). Z gardovch tagmt preili v pvodnejpodobe najdlhie iba Varrangoi(obr. 3). V r. 1204 sce zloili zbrane po obsadenKontantnopola kriiakmi, no v slubch nstupnckych ttov i neskorie zno-

vuobnovenej Byzantskej re ich meme sledova a do poslednch dekd pred

pdom Kontantnopola v r. 145336

(DÀmato Rava, 2010, s. 11, 12). Ich zloeniesa vak v prvch dekdach po roku 1066 zmenilo. Po dobyt Anglicka Normanmizaali ponka emigrovan Anglosasi a Dni37svoje vojensk sluby tie byzant-skm cisrom, ktor ich zaraovali prve do tagmy Varrangoi. Z elitnch tagmtpsobili za vldy Alexia I. (r. 1081 1118) ete Exkoubitoi,Athanatoi38a Hikanatoi/Ikanatoi. Sm Alexius I. zaloil ete gardov tagmuArchontopouloi39zo sirt ds-tojnkov a Vestiaritai, zloen z pechoty a jazdy a zodpovedajcu za strenierskych pokladov. Vetkch p posledne uvdzanch tagmt vak u nepokrao-

valo v rskej armde po smrti Alexia I. (Heath McBride, 1979, s. 29; 1995, s. 13,

14). Za Ioanna II (r. 1118 1143) alebo skr za Manuela I. (r. 1143 1180) bolazaloen nov gardov tagmaVardariotai,zloen z christianizovanch urkovz dolia Vardaru i z okolia Ochridu.40Predstavovala vak skr polciu ne gardovtagmu, v druhej polovici vldy Manuela I. sa z nej stala u len palcov garda(Heath McBride, 1995, s. 13, 14).

Stavy v Byzantskej armde po r. 1071 vrazne poklesli. Ani Komnnovci celko-v poet muov v zbrani vrazne nezvili. Pri ponom aen vak ete dokzali

36 Od 14. stor. sa najviac zznamov o Varjaskej garde viae u len k jej ceremonilnym unkcimna dvore byzantskch cisrov a strnym lohm v rmci Kontantnopola (DÀmato Rava,2010, s. 12).

37 Prv sa o tom zmieuje Kekaumenov Strategikonz r. 1075 1078 (Heath McBride, 1979,s. 16, 17). alie spolon zmienky o Dnoch a Anglianoch pokrauj a do obliehaniaKontantnopola r. 1204 (DÀmato Rava, 2010, s. 14).

38 Athanatoi boli obnoven op za Michala VII. Duka (r. 1071 1078) v 70. rokoch 11. stor.(Heath McBride, 1979, s. 29).

39 Gardov tagmaArchontopouloibola nasaden prvkrt do bojov na Balkne proti Peenehomr. 1089 (Meko, 2007, s. 7).

40 Veobecne sa potomkovia tureckch oldnierov, z ktorch niektor boli christianizovan alebomali byzantsk matky, regrutovali do jednotiek pod menom ourkopouloi synovia urkov(Heath McBride, 1979, s. 30).


17/190


17

zhromadi armdu s vekosou 20 000 a 30 000 muov v zbrani.41Pri spotanvetkch oldnierov, vojakov v gardch, posdok pevnost i mestskch milci bysme za Manuela I. (r. 1143 1180) doli k slu najviac 50 000. Za Andronika

I. Komnena (r. 1183 1185) a za Isaakia II. Angela (r. 1185 1195) mohla maarmda poda historika Niketa Choniata (r. 1155 1215/1216) tri alebo tyri od-diely po 2000 muov (Haldon, 1999, s. 104).

V oblasti taktiky sa vyuvali aj na konci 11. a v 12. stor. urit relikty pred-chdzajcich bojovch postupov. Aj v tomto obdob sa zachovvala taxiarchiaako zkladn taktick jednotka. ie bolo dodriavan rozdelenie armdy na

viacer taktick skupiny, tie bola pri bitkch prtomn zlon lnia i jednotkyuren na obchvat. Naalej sa pechota unkne odliovala od jazdy a tie s ou

kooperovala42

(Meko, 2007, s. 24). Przdny pechotn tvorec i obdnik je spo-mnan Annou Komnnou (r. 1083 1153/1154) v obdob vldy cisra AlexiaI. i Niketom Choniatom (polovica 12. stor. r. 1217) pri bojovch opercichz r. 1159. Uveden ormcia sa v tomto obdob osvedila hlavne pri toku ahkejtureckej jazdy lukostrelcov (Haldon, 1999, s. 228). Na vchode cel toto obdobiepredstavovali hlavn hrozbu selduck urci pouvajci klasick koovnckutaktiku skokov. Na zaiatku bitky zotrvvali vo vzdialenosti dostrelu lukom odnepriatea. Ke ten otvoril bitku, pustili sa na tek a strieali naho zozadu tzv.parthskou strebou43. Ke sa zdalo, e nepriatelia stratili ormciu a zaali aha

za krat koniec, otoili sa Seldukovia do protitoku, snaiac sa pri om zabi onajviac protivnkov alebo ich kon.44Byzantsk doktrna preto odporala: sin-nos rznych zloiek vojska; alej aby boli pechotn lukostrelci blzko jazdy a kryli

ju; zabezpei si odkryt krdla a tylo i nerozptli utvoren ormcie (Carey,2004, s. 20, 21).

41 Alexios I. dokzal pri Dyrrachiu r. 1081 zhromadi 18 000 a 20 000 muov (Meko, 2005,s. 117, pozn. . 60) a Manuel I. vypravil proti sultantu Ikonion r. 1176 najmenej 30 000 muov(Haldon, 1999, s. 104).

42

ri taktick skupiny stred, prav a av krdlo , zlohu i oddelenie pechoty od jazdy vidmei u v bitke pri Lebunione r. 1091, kde Alexios I. na hlavu porazil Peenehov z Paradunavonu(Meko, 2007, s. 24), alebo pri boji armdy Manuela I. s Uhrami pri pevnosti Zemun r. 1167.Pri posledne spomnanej bitke uhorsk velite tie rozdelil armdu na stred, prav a av krdlo,no neoddelil jasne pechotu od jazdy (Haldon, 1999, s. 227).

43 Stredozijsk bojovnci pouvali krtke strmene alebo sedlo vpredu, o presvalo jazdcovuvhu skr na konsk plecia. Bolo to pohodlnejie pri jazde na nerovnom terne, no uahovaloto aj spiaton, tzv. parthsk strebu (Carey, 2004, s. 20).

44 Princezn Anna Komnna (r. 1083 1153/1154), dcra Alexia I. (r. 1081 1118), uvdzav dieleAlexias(r. 1136/1137) o prenasledovanom Seldukovi toto:V divokom prenasledovanberie urek vzov pomocou svojho luku; pri niku premha svojho prenasledovatea rovnakou

zbraou, a ke striea, p vo svojom smere zasahuje bu jazdca, alebo koa, vystrelen takouohromnou silou, ktor mu umouje ahko prenikn telom. ak zrun s tureck lukostrelci(cit. poda Carey, 2004, s. 20, 21).


18/190


18

V byzantskej vzbroji a vstroji 12. stor. u prevldal na jednej strane vplyvzpadnej Eurpy45pri akej jazde (obr. 11, 12) a na druhej strane vplyv Arabov,Seldukov a inch koovnch etnk na utvranie ahkej jazdy a pechoty (Haldon,

1999, s. 134). O vzbroji a vstroji danho obdobia si meme urobi urit obrazz rukopisu Ioanna Skylitza (po r. 1045 1. tvrtina 12. stor.) Skylitzes Matritensis46.Rukopis sce zachytva okrem textu pomocou 574 miniatr aj byzantsk histriu

v r. 811 1057, no jeho originl bol prinesen z Kontantnopola do Itlie ako darcisra Manuela I. (r. 1143 1180) normandskmu krovi Viliamovi I. (r. 1151 1166) zo Siclie (D`Amato, 2005, s. 7, 8). I ke urit rolu tu me hra ume-leck licencia, rukopis musel odra aj svoju dobu. Na miniatrach nie s vyob-razen iadni kataraktoia kone nemaj ochrann vstroj (obr. 5). Objavuj sa tu

mandovit tty u vojakov, ktorch ochrannm vstrojom je naalej krkov,upinov i lamelov pancier; ich helmy pri porovnan s predchdzajcim obdo-bm maj naalej chrni tyla. Stretvame sa tu aj s novinkou v dran jazdeckejkopije pod pazuchou47, ktor sa objavuje veobecne vo vojenstve Byzancie, ako ajna Zpade v priebehu 11. stor.48(Kluina, 2004, s. 127; napr. Kolias, 1988, s. 204,tab. XXIV: 1, 3). Novinkou v oblasti ochrannho vstroja byzantskch vojakov sa

v 12. stor. stali vasn ormy eleznch klobkov s miernou striekou i helmyponajce sa na tzv. rgick iapky z antiky, ktor v tomto storo prevali

v Stredomor svoj revival (Dawson, 2007, s. 21, 22). Zo zbran sa pod vplyvom

Normanov zaviedla na konci 11. a na zaiatku 12. stor. kua, i ke jej princp bolpremietnut u v solenarione, nepouvanom v Byzancii u od polovice 10. stor.(Heath McBride, 1979, s. 9). Zaiatok pouvania aiskovho katapultu alebokatapultu zaloenho na princpe protivhy49by sme sce mohli hada v Byzanciiu v priebehu 11. stor., no s vou istotou vieme jeho prv nasadenie spoji as obliehanm Nikie r. 1097 kriiakmi, ktorch artilriou vybavil cisr Alexios I.(Chevedden, 2000, s. 111).

45

V 50. a 60. r. 12. stor. preeroval cisr Manuel I. skr rytierske turnaje ne preteky kon a vozovv hipodrme (Haldon, 1999, s. 134).46 Rukopis, ktor je kpiou, je datovan rzne, a to od 12. do 14. stor., priom sa ned plne

vyli, e kpia vznikla pravdepodobne v normandskom krovstve Siclie v neskorom 12. stor.(D`Amato, 2005, s. 8).

47 Poda byzantskch zznamov bola v 70. r. 11. stor. za Michala VII. (r. 1071 1078) v tejtotechnike trnovan znovuobnoven gardov tagma Athanatoi (Haldon, 1999, s. 133).

48 Najstar doklad tohto spsobu drania kopije v zpadnej Eurpe pochdza z vyobrazenia natapisrii z Bayeux, datovanej do obdobia okolo r. 1080 (Contamine, 2004, s. 221).

49 Star an alebo trakn katapult, ktor zaviedli Byzantnci do armdy po jeho pouit Avarmiproti ich mestm na konci 6. a zaiatkom 7. stor. (Dawson, 2007, s. 26), nebol tak presn

ako aiskov katapult a nemohol vrha ani tak ak kamenn projektily. Km an katapultvrhal projektily viace pod 100 kg, pri aiskovom boli ben strely aj s hmotnosou do 300 kg(Chevedden, 2000, s. 74, 75).


19/190


19

4. Takt v Karpatskej kotline udvaj Avari(2. polovica 7. stor. prelom 8. a 9. stor.)

Avarsk moc na strednom Dunaji sa v poslednch asi 150 rokoch svojej vldyzamerala skr na upevnenie vlastnho vplyvu v rmci Karpatskej kotliny nena aktvne psobenie aleko za jej hranicami, ako to bolo v predchdzajcomobdob. Historiografia Byzancie pomaly prestala sledova dianie okolo Avarova zpadn pramene, prevane fransk, si ich intenzvnejie zaali vma a v s-vislosti s prvou fransko-avarskou vojnou (r. 788 790) a celkovou likvidciouAvarskho kagantu (r. 791 803/804). Vtedy sa tu oproti predchdzajcemuobdobiu objavili popri kaganovi v rmci najvych politickch kruhov i tri novfuncie jugur, tuduna kapkan(Steinhbel, 2004, s. 43).

Dleit pre poznanie avarskho kagantu v uvedenom obdob s najmhmotn pramene.Od polovice 7. stor., t. j. od zaiatku strednho stupa obdobiaAvarskho kagantu, sa v hroboch na zem Avarskho kagantu zaala objavovaahk jednosen zbra aba , ktor zatlaila do zadia aie dvojsen meei jednosen paloe (Szentpteri, 1994, s. 249). V 8. stor. zana stpa v rm-ci Avarskho kagantu vznam kopij/otepov a sekier vo vzbroji (Szentpteri,1993, tabela 4. B; Zbojnk, 1995, s. 262, tabela a diagram 31; 33; 38; 40). V posled-nej tvrtine 8. stor. na pohrebiskch severnej a severozpadnej oblasti Avarskhokagantu vak u klesol poet vyzbrojenej vojenskej vrstvy a eektvnejie zbranesa vyskytovali len v menej miere. Naproti tomu narstla na tchto pohrebiskchproporcionalita vskytu bojovch noov a reflexnch lukov (Zbojnk, 1995,s. 262, tabela a diagram 41; 42). Znamen to, e z hadiska vznamu zaala nadakou jazdou dominova ahia jazda (Szentpteri, 1994, s. 249). V poslednomstoro trvania Avarskho kagantu ak jazdec pravdepodobne u prestval bysynonymom avarskho bojovnka z konca 6. a zaiatku 7. stor. Z psomnch pra-meov 8. stor. tento problm nevieme uspokojivo vyriei. Doklady o akej jazde

vak nachdzame v ikonografii z konca obdobia Avarskho kagantu, konkrtne

z 2. polovice 8. stor. a zaiatku 9. stor. (Husr, 2005, s. 32). Jazdca s ochrannmvstrojom a s kopijou/otepom vieme identifikova na dvoch kovaniach z hrobuA na pohrebisku Balatonszls-Sz-istll (Nmeth, 1969, obr. 6, 7) a tie na kra-hu . 2 z depotu z lokality Nagyszentmikls dnes Snnicolau Mare (Gschwantler,2002, obr. na str. 17). alieho jazdca s kopijou/otepom, ale bez dokzatenhopanciera, nachdzame na kovan z hrobu 71 z Komrna-Lodenice (rugly, 1987,tab. XV: 8a).

aktick truktra vojska zostvala pravdepodobne rovnak ako v predch-dzajcom obdob, o je ovplyvnen aj stle prevldajcou nomdskou zlokou

v materilnej kultre Avarskho kagantu. Meme sa nazdva, e vchodis-kovou jednotkou truktry vojska ostal koovncky tmen(10 000 bojovnkov),


20/190


20

z ktorho sa odvodzovali delenm alie jednotky a k piatim bojovnkom (kolek-tv jednho stanu). Kagan svoje vojsko lenil do dvoch a troch lni, potajc i sozlohou (Szentpteri, 1994, s. 232; Chudjakov, 1986, s. 164, 165). Priamo v poli

lo o klasick sriu klamlivch stupov a optovnch tokov (Husr, 2009, s. 12).i a ak lohu tu hrala ak jazda a pechota, nevieme bliie objasni.

5. as Frankov a Vekej Moravy v Karpatskej kotline(prelom 8. a 9. stor. zaiatok 10. stor.)

Po zniku Avarskho kagantu vyvinuli silie na zskanie o najvej asti ze-mia na strednom Dunaji Fransk, Vekomoravsk, ale i Bulharsk ra50. V skladbe

vekomoravskho vojska sa meme v 9. stor. stretn s nasledujcimi zlokami:

najelitnejiu as tvorila, pochopitene, jazda. pozostvala hlavne z prslun-kov knieacej druiny, ktor tvorila vyia aristokracia, ie tzv. staria druina,a prslunci vlastnch knieacch vojenskch drun, ktormi sa rozumie mladiadruina (Ruttkay, 2002, s. 111). K vzbroji jazdy patril hlavne me a kopija, priompravdepodobne nechbal ani tt. V archeologickom materili chbaj dokladyo kovovom ochrannom vstroji druinnkov; ich ochrann odev pravdepodobnetvorili prevan koen kabtce s naitmi kovovmi pltkami (Galuka, 2004,s. 93, obr. na s. 93). Druh as vojska tvorila pohotovos, tvoren pechotou zloe-nou z prslunkov nich vrstiev slobodnho obyvatestva. Viedli ju stareinoviaobn a neskr, za Svtopluka (r. 871 894), hradsk pni (Galuka, 2004, s. 94).to skupina bola vyzbrojen poda vbavy hrobov prevane sekerami a luk-mi a, samozrejme, univerzlnou zbraou jazdy a pechoty kopijou (Galuka,2004, obr. na s. 93; Ruttkay, 2002, s. 117). Km knieat Mojmr I. (r. 833 846),Rastislav (r. 846 870) a Mojmr II. (r. 894 906?) viedli vinou obrann bojena vlastnom zem, poas pribline dvoch desaro za vldy Svtopluka I. sa ar-mda Vekomoravskej re odhodlala i k dlhodobm intervencim za hranicami

vlastnho ttu (Galuka, 2004, s. 94).

PodaA. Ruttkaya(1982, s. 186; 2002, s. 118) bola organizcia jazdeckch od-dielov zaloen na desiatkovej sstave, o sa odrazilo a zachovalo i v slovanskejvojenskej terminolgii. Jednotkou, z ktorej bola odvoden alia taktick truk-tra, bol pluk so silou 1000 muov, zhodn s nplou vtedajieho termnu lgiapouvanho aj vo Franskej ri. Vyie spomnan autor tie odhaduje silu ve-

50 Na tomto mieste sa nebudeme zaobera vojenstvom Bulharskej re, ktor po celkovejpacifikcii Avarov Frankami r. 803 vyplnila po nich politick vkuum na dolnom Potis v oblastiBantu a pravdepodobne aj v okol Sremskej Mitrovice, Belehradu a na zem Sedmohradska

(Bednakov Homola Mnsk, 2006, s. 197, mapa na s. 199). Okrem oblasti na severednenho Srbska tieto oblasti obsadil r. 882 Svtopluk I. (r. 871 894) a neskr, pri svojomprchode do Karpatskej kotliny r. 896, i Maari.


21/190


21

komoravskho vojska za Svtopluka I. v oblasti jazdy do 5000 jazdcov a v oblastipechoty 20 000 25 000 muov (Ruttkay, 2002, s. 113). Z toho najelitnejia zloka,

jazdeck druina, mohla ma od 3000 do 5000 muov (Ruttkay, 1982, s. 172).

V deenzvnom obdob re prebiehali pri vpdoch nepriatea vojensk oper-cie vinou vo orme obrany hradsk v sinnosti s partiznskymi operciami.Poas oenzvnych kampan Svtopluka I. po r. 874 do Vchodnej marky, Pannie,iech, Vislanska i Ztisia muselo skr djs k uritm bitkm v poli. ie sa vakza cel histriu Vekej Moravy nespomnaj (Galuka, 2004, s. 96).

Od konca 8. stor. do zaiatku 10. stor. zasahovala do oblasti strednhoDunaja zo zpadnej Eurpy zemne i mocensky Fransk ra a jej nstupnckaVchodoransk ra. Za rozirovanm zemia a vplyvu Franskej re stoja aj

podstatn zmeny, ktormi prela v 8. a na zaiatku 9. stor. vo vojenstve. Ete nakonci 7. stor. bolo ransk vojsko zloen prevane z pechoty, no v 8. stor. v omzaala kvalitatvne mono aj kvantitatvne prevaova jazda (Contamine,2004, s. 217, 218). K posilovaniu jazdy pravdepodobne prichdzalo u Frankov,ako aj Alamanov, Bavorov a Longobardov postupne. Karol Martel (majordm

v r. 714 741) po bitke s Arabmi pri Poitiers (r. 732) zaal masvne a systema-ticky sekularizova majetky cirkvi, aby ich mohol postpi svojim vernm akoodmenu za vojensk slubu na koni. alou indciou o zavdzan jazdy je presunkadoronho zhromaovania ranskho vojska na Martovom poli z marca na

mj v r. 755 Pipinom III. Krtkym (majordm v r. 741 751, kr v r. 751 768).Uveden panovnk v r. 758 zmenil tribt, ktor mu mali Sasi odvdza, z 500 kshovdzieho dobytka na 300 kon (Steuer, 1999, s. 321).Z psomnch prameovpoznme situcie, ke dolo k tokom ranskej jazdy, ale jestvuj i sprvy o tom,e vojaci prili na miesto boja na kooch, no rozhodujci boj sa konal bez kon.V druhom prpade poslili kone na rchlej presun vojska a v konenom d-sledku uetrili sily i bojovnkom (obr. 6; Steuer, 1999, s. 321; Wood, 1981, obr. nas. 221). Skutonmu nasadeniu akej opancierovanej jazdy u Frankov pomohlia strmene, ktor priniesli do Eurpy Avari v poslednej tretine 6. stor. Frankovia

ich zaali prebera na zaiatku 7. stor. (Steuer, 1999, s. 320). Jazda tto inovciuvedcu k vej stabilite neprebrala ihne. Naprklad ete v 3. tvrtine 9. stor.mme v Psalterium aureum z optstva Sankt-Gallen zobrazench niektorch

jazdcov vyzbrojench kopijou, ako s vybaven jednm strmeom, a tie inch,rovnako driacich kopiju, ktor s vak bez strmeov (obr. 8; Contamine, 2004,s. 220). Armdu svojimi nariadeniami vznamne posilnil Karol Vek (r. 768 814) u na konci 8. a na zaiatku 9. stor. Uveden panovnk sa toti po vyrovnansa s vntornm nepriateom chystal na oenzvu voi susedom (Szameit, 2007,

s. 68). O poiadavkch Karola Vekho na vzbroj armdy sa dozvedme z jehokapitulrov. Najv draz kldol na mobilitu a kvalitu vojska, ale i na zabezpe-enie zsobovania. Capitulare missorum z r. 792/793 ns inormuj o tom, e


22/190


22

dritelia radov a ln museli vlastni kone a ochrann vstroj, rovnako aj tt,kopiju, dlh me a sax. Aachensk kapitulr z r. 802/803 nariauje, aby vyieuveden jazdci mali vlastn prilbu, tty a panciere (Bennett et al., 2007, s. 81).

alej tento kapitulr iada od grov, aby zabezpeili pre kadho zo svojichpeiakov tt, kopiju a luk s nhradnou tetivou a 12 pmi. Potom sa tu ete od-pora, aby vojaci, pravdepodobne slobodn ronci, nosili do boja skr luk nekyjak (Coupland, 1990). V r. 806 napsal Karol Vek list optovi Fulradovi zoSaint-Denis, ako maj by vyzbrojen a vystrojen jeho bojovnci na zhromaden

vo vchodnom Sasku. Kad jazdec musel ma tt a kopiju, me, sax, luk a tulecnaplnen pmi. Proviant im mal vystai na 3 mesiace a zbrane a aty na pol roka(Steuer, 1999, s. 310). Pretoe permanentn aenia a nkladn vojensk sluba

zaaovali hospodrenie menej majetnch slobodnch ronkov, bola tto vrstva,ak nelo o obranu krajiny, z vojenskej sluby vylen. Regrutovanie sa toti dialohlavne na zklade majetku. Poda kapitulra z r. 805 museli majitelia 12 mansov(lnov) postavi do poa jednho opancierovanho jazdca s plnou vzbrojoua vstrojom. , ktor vlastnili dva a tri lny, museli vyzbroji jednho bojovnkattom a kopijou alebo nahradi tto slubu v peniazoch. tyria a piati majitelia

jednho lnu zabezpeovali iba jednho takhoto bojovnka spolone (Szameit,1997, s. 52; 2007, s. 68). Za cisra udovta Pobonho (r. 814 840) Franskra skonila svoju oenzvnu zahranin politiku, ktorej vhody spovali hlavne

v prideovan pdy, delen koristi a v prijman tribtov od porazench.51Krtkopo smrti uvedenho cisra sa ra rozdelila, priom sa v jej nstupnckych rachzaal padok vojenstva (Szameit, 2007, s. 68, 69). o sa podpsalo aj pod nespe-chy Zpadoranskej re v boji proti njazdom Vikingov a Arabov. Jej krli totinenali dostaton poet lenov bojaschopnej pechoty (obr. 7) na obranu zemea nepoetn stle mobiln jednotky jazdy na odvetn opatrenia samy nestaili.Vo Vchodoranskej ri bola situcia a do bitky pri Bratislave (r. 907) o nieolepia. Vyiu rove vojenstva si E. Szameit(2007, s. 69) vysvetuje regionlnouosobitosou vojsk pvodnch kmeovch knieatstiev alebo neustle prebiehaj-

cimi bojovmi stretnutiami so Slovanmi na vchode. Pri konrontcii s nimi bolapopri jazde potrebn aj eektvne psobiaca pechota.

S. Coupland(1990) po analze ikonografickch prameov z 9. stor. kontato-val, e hoci boli urit rty ilustrci rukopisov a vzdob vrobkov zo slonovinyovplyvnen neskorormskymi a byzantskmi tradciami, ransk ilustrtori 9. stor.

51 Krli a takisto aj vojvodovia nstupnckych ttov Franskej re si zaali uvedomova, ez vlastnho rozpotu nemu financova dlhodobejie armdu bez stlej oenzvnej politiky.Preto zaali udeova pdu aj s ronkmi vmenou za vojensk slubu. o vysuje o. i. aj do

lnneho systmu (Szameit, 2007, s. 68). V psomnch prameoch meme tento trend zachytiaj v tom, e km ete v 10. stor. boli pre jazdu vyhraden termny militesa equitesa pre pechotu

pedestres, v 11. storo bol uren termn militesu len pre rytierov (Last, 1972, s. 90).


23/190


23

napriek tomu verne zobrazovali vtedajie helmy, tty, mee, kovania poiev, alei kopije. Pri pancieroch, ia, toto zistenie neplat. Hlavnou zbraou pechoty (obr.7; napr. Paulsen, 1967, obr. 60: 1 2) i jazdectva (obr. 8; napr. Galuka, 2004,

obr. na s. 67 a 70) zostva v 9. stor. aj naalej kopija (Bennett et al., 2007, s. 82).Zbrane pre krovsk vojsko boli vyrban na krovskch statkoch a hradoch, aleaj na panstvch achty a predovetkm v kltoroch (Steuer, 1999, s. 321).

Pri vojenskom aen vo vlastnej, ale i cudzej krajine sa ransk armda zapja-la do bitiek na otvorenom poli alebo do plienenia a obliehania opevnench bodov.Pri bitkch v poli tvorili bloky pechoty jadro bojovej lnie a jazdci stli v skupi-nch pred ou, za ou alebo veda nej. Pechota zostvala najpoetnejou zlokouranskch vojsk, no ich najkvalitnejou zlokou bola jazda. to spomnan elitu

tvorili akooden jazdci spolu so achtou. Pechota, ktor nemala vinou takkvalitn ochrann vstroj ako jazda, bola v boji inn iba vtedy, ak bola jej zosta-va vystuen hustm elnm kom vytvrajcim stenu zo ttov. Stena so ttovmohla sli na bojovom poli tie ako opora pre jazdu (Szameit, 2007, s. 74, 75).

Na zklade odvodovch povinnost jednotlivch pozemkovch vlastnkovv rmci Franskej re v r. 800 840 K. F. Werner vypotal, e v uvedenom obdo-b ra mohla teoreticky postavi okolo 35 000 plne vystrojench a vyzbrojench

jazdcov a asi 100 000 peiakov a pomocnch technickch sl (Contamine, 2004,s. 40). Do skutonej kampane sa vak mohlo zapoji ovea menej vojenskch sl.

H. Steuer(1999, s. 322) odhaduje v rmci jednho aenia karolnskeho vojska nieviac ne 5000 6000 jazdcov a peiakov. Stretvame sa vak aj s optimistickejmiodhadmi vekosti karolnskeho vojska. Z. Mnsk (Bednakov Homola Mnsk, 2006, s. 75) zase uvdza, e celkovo sa na aen proti Avarskmu kaga-ntu r. 791 zastnilo 10 000 12 000 muov pechoty a jazdy Frankov, Bavorov,Sasov a Frzov. Ph. Contamine(2004, s. 40) zainteresoval zase do nasledujcehoaenia Karola Vekho v r. 796 proti Avarom a 15 000 20 000 jazdcov. Vekzoskupenia armd ranho stredoveku sa vak nepresvali minimlne z dvoduzsobovania v jednom celku, ale vo viacerch, obyajne troch samostatnch pr-

doch (Bednakov Homola Mnsk, 2006, s. 75). Z prameov tie vieme, eelitn oddiely ranskej jazdy sa nazvali scarae52. ie sa nasadzovali do aen zahranicami re, a to najm pri plienen, taktickch protitokoch i podpore oblie-hania opevnench bodov (Steuer, 1999, s. 321, obr. 4).

52 Jedna scaramala 250 300 jazdcov (Ruttkay, 1982, s. 186; 2002, s. 118).


24/190


24

6. Maari hegemnmi vo vntri Karpatskho oblka a zrodUhorskho krovstva (zaiatok 10. stor. zaiatok 13. stor.)

Znikom Vekej Moravy sa v nami skmanom priestore zmenili mocensk po-mery. O zemie Karpatskej kotliny sperili star Maari a Vchodoransk ra.Staromaarsk armdu v dobe zaujatia vlasti tvorila vlune ahk jazda (obr.10), priom pechota a ak jazda plne absentovali (Rvesz, 1996a, s. 44). m satto armda odliovala naprklad od starotureckej a avarskej, ktor mali vo svojichzostavch aj opancierovanch jazdcov vyzbrojench meom a kopijou (Rvesz,1996b, s. 505). Na nleziskch vo vntri Karpatskej kotliny toti plne absentujsasti ochrannho vstroja (Rvesz, 1996a, s. 47). Spsob, ktorm sa vak starMaari presadili voi svojim nepriateom, im umonil poas piatich a siedmich

desaro podnika spen aenia po Eurpe (Kovcs, 1982, s. 251). spentaktiku staromaarskho vojska (Rvesz, 1996a, s. 43, 44) poznme zo sprv by-zantskho cisra Leva VI. Mdreho (r. 886 912), arabskho historika al-Mas cu-dho (zomrel r. 956) a perzskho historika Gardzho (zomrel cca r. 1061). Z pra-meov vyplva, e star Maari stavili na taktiku dvno znmych nomdskychskokov. Jedna as vojska podnikla nhly tok (obr. 9) a potom zaala predstierastup, km in jednotky akali v zlohe, aby obkili nepriatea zboku. en bolu predchdzajcim manvrom vytiahnut z pevnej ormcie a nasledujca salvapov ho obkenho plne poloila (Lszl, 1982, obr. na s. 29 a 27; Rvesz,1996a, s. 43). Ako kad nomdske vojsko aj maarsk bolo lenen na viacerotaktickch jednotiek (do hbky), ktor mu dovoovali by dostatone prunm nabojovom poli.

Vchodoransk vojsko dokzalo vazi nad protivnkmi, ktorch armdysa skladali vinou z pechoty, no proti taktike ahkej nomdskej jazdy starchMaarov v prvom momente nenalo adekvtnu odpove. Preto Vchodoranskra po bitke pri Bratislave v r. 907 stratila v prospech staromaarskho kmeovhozvzu zemie Vchodnej marky na vchod od rieky Ena v Raksku (Steinhbel,

2004, s. 194). Liek nakoniec nali a panovnci ottonskej dynastie. Najprv sa impodarilo zastavi starch Maarov pri rieke Unstrut v r. 933. Velite nemeckhovojska toti nariadil akej jazde toiacej na starch Maarov v zomknutej zo-stave, aby sa iaden jazdec pri tomto manvri nepokal predstihn inho, i kebymal rchlejieho koa (Ruttkay, 1982, s. 191; 2002, s. 119). ie bolo treba vydraspku pov a nepopusti zo zomknutej zostavy. ento u dvnejie znmy postup,pri ktorom sa dodrala navye aj disciplna, sa zdal by proti uvedenm nomdominn. V sboji mua proti muovi u nemohli abami vyzbrojen star Maarikonkurova akej jazde s ochrannm vstrojom a dvojsenm meom.Podobn

taktiku, ako pouila nemeck armda v bitke pri rieke Unstrut, vyuil aj Otto I.


25/190


25

(r. 936 973) proti maarskej presile v bitke pri Lechu v r. 95553(Steinhbel, 2004,s. 197), kde sa navye Maari poksili aj o rontlny tok ahkou jazdou, ktor imnevyiel.

Vojsko starch Maarov54mohlo ma pri prchode do Karpatskej kotliny dvatmeny (20 000 muov) ahkej jazdy na ele s dvomi knieatami Kursnoma Arpdom (Marsina, 1994, s. 106). Poda perzskho geograa Gardzho (zomrelcca r. 1061) mohli ma Maari v armde rovnak mnostvo jazdcov u okolor. 800 (Rvesz, 1996a, s. 44).

Neskr sa vojsko vznikajceho Uhorskho krovstva (najm jeho elitn zlo-ky) zaalo svojou vzbrojou a vstrojom prikla k zpadnm vzorom. Proceszaalo u maarsk vekokniea Gejza (r. 971/972 997), ktor prijal nielen kres-

anstvo, ale zaal pomaly svoju druinu vyzbrojova i zbraami zpadnho pvo-du. Archeologickm dkazom s aj dvojsen mee na maarskch pohrebiskchz 2. polovice 10. stor. (Kovcs, 1982, s. 251). Poas vldy Gejzu boli prijman do

jeho druiny i zpadn a rusk oldnieri. Za teana I. (r. 997 1038) posilnilizpadn tendencie v krovskej druine i Nemci a aliani55, ktor prili v druine

jeho bavorskej eny, princeznej Gizely (Nicolle McBride, 1991, s. 6, 7). Uvedendruina a in centrlne oldnierske zloky boli oporou Gejzu i teana I. pri vytv-ran Uhorska i pri tzv. Kopovom povstan na zaiatku teanovej vldy (Ruttkay,1976, s. 383). V 11. stor. tu bol pohyb smerom k zpadoeurpskej vzbroji a v-

stroji, no v oblasti taktiky ete nie. Naprklad aj invzie vojsk nemeckch cisrovv r. 1030 a 1052 boli zastaven pomocou taktiky splenej zeme a zkodnckymi(hlavne nonmi) akciami ahkej jazdy. Uhorsk krli sa spene vyrovnali i s pr-chodom nomdskych etnk56, ktor usdzaliv hraninch alebo problmovchreginoch ako lojlnych exponentov svojej moci (Nicolle McBride, 1991, s. 6).O prevan nomdskeho tlu vzbroje a vstroje sved aj opovrliv zmienkaOtta z Friesingu (cca r. 1112 1158) z r. 1147 o uhorskom vojsku (Ruttkay, 1976,s. 383). Malo poda neho stran vzor a jeho zbrane oznail za ohavn. Paseniekon zostvalo u Maarov a inch koovnch etnk Uhorska naalej hlavnm za-

53 Vojsko (8000 10 000 muov), ktor mal Otto I. k dispozcii na tto bitku, bolo delen podakmeov. u sa spomna celkovo osem lgi nemeckho vojska (obyajne jedna lgia mala 1000muov) tri boli bavorsk, jedna ransk, jedna krovsk (1000 3000 muov), dve vbskea jedna esk (Keller, 2004, s. 80, 81; Steinhbel, 2004, s. 197).

54 Staromaarsk kmeov zvz sa skladal v tomto obdob zo siedmich maarskch a trochkabarskch (chazarskch) kmeov (Marsina, 1994, s. 106).

55 Volali sa hospites, vea z nich sa stalo sasou novej eudlnej aristokracie. Sved o tom aj to,e do vasnho 13. stor. 9 z 26 vedcich uhorskch rodn bolo zahraninho pvodu (Nicolle McBride, 1991, s. 7).

56 V 10. 13. stor. prili do Uhorska turkick Sikulovia, Peenehovia, Uzovia a Kumni, noi irnski Chvalzovia a Jasovia. V uvedenom obdob predstihovali svojm potom i osadnkovz eurpskeho Zpadu (Marek, 2006, s. 20, 21).


26/190


26

mestnanm. asto ili ete stle na vozoch sliacich o. i. aj ako pon pevnosti 57(Nicolle McBride, 1991, s. 7). Uhorsko v 2. polovici 12. stor. po obdob obranykrajiny proti cudzm invzim a obdob bojov o trn zava relatvny pokoj zbran

na domcej pde. V asoch kra Bela III. (r. 1173 1196) sa z neho stva vemocoperujca so svojou armdou na Balkne i v Halii58(Marsina, 1994, s. 121).

Uhorsko sa v 11. a 12. stor. stalo silne centralizovanm ttom. 59Armda sav uvedenom obdob skladala popri krovskej druine aj z domobrany, krov-skch servientov (pvodne militer), iobagiones, castrensesi mench jednotiekcirkevnch a svetskch eudlov.60Pri domobrane ilo prakticky o rzne vyzbro-

jench a vystrojench slobodnch obyvateov. Jej podobu ovplyvovali etnicki zemn osobitosti jednotlivch komittnych hradnch okrskov, kam bola poda

potreby zvolvan. Krovsk servienti boli menmi pozemkovmi vlastnkmi,ktor poda potreby stavali do poa zva ahie vystrojench a vyzbrojenchjazdcov, no prakticky bez vcviku. Iobagioneszase predstavovali vrstvu slobodn-ho obyvatestva s prvoradou povinnosou voi vldcovi vykonva vojensk slubu

v rmci hradnch okrskov. chto proesionlnych bojovnkov si kr zavzovalprideovanm pdy a rznymi inmi privilgiami. V priebehu 13. stor. sa z jed-nej ich asti vytvoril zklad pre niiu achtu, km t druh splynula s vrstvoupoddanch ronkov. Strnu unkciu na hradoch vykonvali slobodn sedliacipatriaci do ich okrskov castrenses(Marsina, 1994, s. 111; Nicolle McBride,

1991, s. 7; Ruttkay, 1976, s. 383).Zkladnou proesionlnou komittnou vojenskou jednotkou bola korhevso silou okolo 400 vojakov. Do nej nastupovali iobagionesa castrensespod vede-nm upana. Ako u bolo naznaen vyie, vinu komittneho vojska tvorilaahk jazda, ku ktorej sa pripjal men poet akch jazdcov a tie pechota, ktor

vykonvala skr pomocn lohy (Marsina, 1994, s. 111).Celkov stav krovskej a tie komittnej uhorskej armdy v sledovanom ob-

57

Vozov hradbu pouvali u rci i Adraistovia proti vojskm macednskeho kra AlexandraVekho (r. 336 323 p. n. l.). Neskr ju v dobe rmskej, v obdob sahovania nrodovi v stredoveku stavali hlavne koovn etnik, no naprklad aj Slovania a Germni. Za vozovouhradbou sa brnili ete v priebehu 19. stor. aj Bri proti tokom Zuluov (Vencl, 1984, s. 123,124).

58 V tomto kontexte bolo Uhorsko do polovice 12. stor. spojencom Byzantskej re, no potomdolo k jeho zrke s ambciami Manuela I. (r. 1143 1180) obnovi byzantsk moc na Balkne.Po kolapse Byzancie na konci 12. stor. sa vak Uhorsko stalo znovu byzantskm spojencom, oplatilo a do pdu Byzancie (Nicolle McBride, 1991, s. 7).

59 Zkladnou regionlnou jednotkou boli komitty, krovsk upy, na ele ktorch bol krommenovan upan s plnmi prvomocami v sprvnej, hospodrskej, sdnej i vojenskej oblasti

(Marsina, 1994, s. 105).60 Postupne sa v uhorskom vojsku ku koncu 12. a zaiatkom 13. stor. zaal zvyova podiel

oddielov stavanch eudlmi a ich poddanmi (Marsina, 1994, s. 111; Ruttkay, 1976, s. 383).


27/190


27

dob mohol by poda R. Marsinu(1994, s. 111) 30 000 muov v zbrani, z ktorch5000 6000 mohlo pochdza z zemia dnenho Slovenska.

V taktike uhorskho vojska v 11. a 12. stor. tvorila pevn stred bojovej zosta-

vy ak jazda, ktorej loha spovala vo rontlnom toku s cieom poruenianepriateovej zostavy. Najpoetnejou zlokou ostali, aj vaka prlivu alch pr-slunkov nomdskych nrodov do Uhorska v uvedenom obdob, ahk jazdci,

vinou lukostrelci. Na bojovom poli predstavovali pre svoju koovncku taktikuprun jednotku plniacu rzne ton i obrann unkcie (Marsina, 1994, s. 113).

Vinou Maari, ale aj in nomdske etnik usdlen v Uhorsku stle bojovaliako ahk jazda so abou, kopijou, lukom a plstenm alebo koenm pancierom(Nicolle McBride, 1991, s. 7). Vzbroj a vstroj akej jazdy rytierskeho typu sa

vrazne odliovali od u vyie opsanho vybavenia ahkej jazdy. Poda zpad-nch vzorov sa v 11. stor. jej ochrann vstroj skladal z kabtca pokrytho krka-mi alebo tvoruholnkovmi lamelami z kovu, parohoviny alebo kosti, poprpadekrkovou koeou, ktor sa postupom asu oraz viac presadzovala. V 10. stor.sa naalej pouvali skladan kovov helmy z predchdzajceho obdobia. Neskr,

v 11. stor., sa vak objavuje kovov helma s nnosnkom v knickej realizcii,ktor sa na konci obdobia zmenila vinou na kupolovit. V 12. stor. sa objavuji kovov helmy ponajce sa na rgick iapky z antiky. U od 10. stor. sa zaalpouva popri ovlnom i okrhlom tte i koncepne ah mandovit tt, ktor

prevldol v 11. stor. (obr. 11) a ktorho horn strana sa od 40. r. 12. stor. zaalazarovnva (obr. 12). Obidva sa potom ku koncu sledovanho obdobia v zujmedokonalejieho ochrannho obleenia zaali skracova. Hlavnou zbraou akej

jazdy sa stal me a dlh kopija, ktor sa v priebehu 11. a hlavne od 12. stor. zaalaeektvnejie dra pod pazuchou (Kluina, 2004, s. 115 135, 151 175; Nicolle McBride, 1991, s. 7). Brnenie alebo zbrane si jednotky spadajce pod jednotlivkomitty zabezpeovali samy alebo ich dostvali od upana. Pre stle krovsk

vojsko zabezpeoval tieto potrebn komponenty samotn kr (Marsina, 1994,s. 113).

Zver

Zveren postrehy o vojenstve Byzantskej re i sdobch politickch tvarovna zem Karpatskej kotliny v sledovanom asovom obdob meme zhrn donasledujcich riadkov.

Byzancia i Avarsk kagant sa museli od 2. polovice 7. stor. po porkach,vntornch problmoch i strate zem v 1. polovici 7. stor. intenzvne snaio eliminciu nepriaznivho vvoja zmenami vo vntornej i zahraninej politike,

no hlavne o reorganizciu vlastnch armd. Obe zoskupenia preli skr do ak-tvnej deenzvy. Byzancia bola nten obmedzi stavy brannch sl a tie viaza


28/190


28

ich existenciu na pdu v thmach. V obidvoch prpadoch sa upustilo plne alebovo vej miere od regrutovania akej jazdy (resp. ju nebolo mon za danej si-tucie alej financova). Vidme tie nstup ahkej lukostreleckej jazdy a prklon

k nekovovm typom ochrannho vstroja. V Byzancii pechota prevyovala v-razne stavy jazdy, no nedosahovala, samozrejme, vznam jazdy. V nomdskomkagante Avarov zase prevaovala selne i vznamom ahk lukostreleck

jazda.Km Byzancia sa od 9. stor. zaala vzmha a nabera nov silu v bojoch

s Arabmi, Avarsk kagant zanikol na zaiatku 9. stor. pod nporom Frankov,Bulharov i miestnych Slovanov utvrajcich si na strednom Dunaji svoje nov po-litick celky. V oboch oblastiach sa vedce elity pri oenzvach zaali viac spolie-

ha na proesionlnu zloku armd. Najlepie vyzbrojen a vycvien jadro vojskVekej Moravy i Vchodoranskej re tvorila stla jazdeck druina i na zkladevlastnctva pdy odveden jazda. Obe zloky mali charakter akej jazdy vyzbro-jenej hlavne kopijou. V Byzancii sa v tomto obdob zvyoval poet vojakov v pro-esionlnych jednotkch tagmt, ktor boli vinou jazdeckmi jednotkami. Ichskladbu, samozrejme, ovplyvovalo prostredie, z ktorho alebo do ktorho boli

vysielan, a preto mohli by zloen z ahkej i akej jazdy. Pechota dominovalanaalej v oboch priestoroch, no v vznam mala na strednom Dunaji.

Na zaiatku 10. stor. si zaalo podmaova Karpatsk kotlinu koovncke etni-

kum starch Maarov, ktor svoju moc presadzovalo vhradne pomocou ahkejjazdy lukostrelcov. Neskr Maari (v 11. stor.) zaali zaklada Uhorsk krovstvo.I ke ich krli pomaly zavdzali v rmci krovskej druiny i komittneho sys-tmu aj intitciu akej jazdy rytierskeho typu, a do konca nami sledovanhoobdobia tvorili vinu uhorskej armdy naalej ahk jazdeck lukostrelci. Boloto tak aj vaka stlemu prlivu prslunkov nomdskych nrodov do Uhorska.Byzancia zaala v polovici 10. stor. reconquistu stratench zem. Preto prevldli

v armde unifikovan proesionlne i oldnierske tagmata, v ktorch sa uplato-valo taktick lenenie jednotlivch zloiek. Na samotnom vrchole stla najaia

proesionlna jazda kataraktoi. Nastpen tendencia proesionalizcie armdypomocou oldnierov sa alej rozvjala za Komnnovcov (r. 1081 1185), ktoriastone op postavili Byzanciu na nohy po krzovom obdob poslednej tvrtiny11. stor. V ich re museli Byzantnci bojova s armdami zaloenmi na akej jaz-de rytierskeho typu i s armdami Seldukov tvorenmi vinou lukostreleckouahkou jazdou. Aj napriek snahm vybudova vlastn armdu pomocou udeo-

vania nededinej drby pdy vmenou za vojensk slubu sa musela Byzanciav uvedenej re spoahn na oldnierov bojujcich a vyzbrojench poda tlu

Zpadu, ale i nomdov. Pechota v oboch oblastiach strcala kvalitatvne na vz-name, i ke v Byzantskej ri prevala na bojovom poli revival od polovice 10.stor. i poas 11. stor.


29/190


29

Literatra

Bednakov/Homola/Mnsk 2006 J. Bednakov/A. Homola/Z. Mnsk:

Sthovn nrod a vchod Evropy. Byzanc, Slovan, Arabov. Praha 2006.Bennett et al. 2007 M. Bennet/J. Bradbury/K. Devries/I. Dickie/Ph. G. Jestice:Bojov techniky stedovkho svta. 500 n. l. 1500 n. l. Vybaven, bojeschop-nost a taktika. Praha 2007.

Bridge 2000 A. Bridge: Kov vpravy. Brno 2000.Carey 2004 B. . Carey: Debacle at Manzikert 1071. Prelude to the Crusaders.

Medieval History Magazine 5, 2004, s. 16 23.Contamine 2004 Ph. Contamine: Vlka ve stedovku. Praha 2004.Coupland 1990 S. Coupland: Carolingian arms and armor in the ninth century.

Viator: Medieval and Renaissance Studies 21. In: http://www.deremilitari.org/RESOURCES/ARICLES/coupland.htm. Dostupn na internete 23. 4. 2011.

DÀmato 2005 R. DÀmato: A Prtospatharios, Magistros, and StrategosAutokrator o 11th cent.: Te equipment o Georgios Maniakes and his armyaccording to the Skylitzes Matritensis miniatures and other artistic sourceso the middle Byzantine period.. Poryra 2005 Supplemento 4. Bergamo Roma Venezia Siena 2005.

DÀmato/Rava 2010 R. DÀmato/G. Rava: Te Varangian Guard 988 1453.Osprey Men et Arms Series 459. Oxord 2010.

Dawson, 2007 . Dawson: Byzantine Inantryman. Eastern Roman Empire c.900 1204. Osprey Warrior 118. Oxord 2007.

Dawson 2009 . Dawson: Byzantine Cavalryman c. 900 1204. Osprey Warrior139. Oxord 2009.

Dennis 1997 G. Dennis: Te Byzantines in Battle. In: K. siknakis (ed.):Byzantium at War. Athens 1997, s. 165 178.

Dupuy, R. E. Dupuy, . N, 1980- R. E. Dupuy/. N. Dupuy: Te Encyclopedia oMilitary History rom 3500 B. C. to the present. Revised Edition. London 1980.

Galuka 2004 L. Galuka: Slovan. Doteky pedk. O ivot na Morav v 6. 10.stolet. Brno 2004.Gschwantler 2002 K. Gschwantler: Der Goldschatz von Nagyszentmikls.

Katalognummern 1 23. In: . Kovcs (ed.): Gold der Awaren. Der Goldschatzvon Nagyszentmikls. Budapest 2002, s. 15 44.

Haldon 1999 J. Haldon: Warare, State and Society in the Byzantine World 565 1204. London 1999.

Haldon 2002 J. Haldon: Byzantium at War AD 600 1453. Osprey EssentialHistories 33. Oxord 2002.

Heath/McBride, 1979 I. Heath/A. McBride: Byzantine Armies 886 1118.Osprey Men at Arms Series 89. Oxord 1979.


30/190


30

Heath/McBride 1995 I. Heath/A. McBride: Byzantine Armies 1118 1461.Osprey Men at Arms Series 287. London 1995.

Hurbani 2009 M. Hurbani: Posledn vojna antiky. Avarsk tok na

Kontantnopol roku 626 v historickch svislostiach. Preov 2009.Hurbani 2010 M. Hurbani: Stredovek Balkn. Kapitoly z politickch, socil-

nych a hospodrskych dejn juhovchodnej Eurpy v 6. 15. storo. Preov2010.

Husr 2005 M. Husr: Ikonografick doklady jazdcov s kopijami a otepmiz zemia avarskho kagantu. Studia historica Nitriensia 12, 2005, s. 29 41.

Husr 2008 M. Husr: Niektor aspekty vasnostredovekch kopij a otepovz zemia Slovenska otzky nsad a odtlakov textli. Archaeologia Historica

33, 2008, s. 457 470.Husr 2009 M. Husr: Prechod z antiky do stredoveku v rmskej armde a s-asn situcia vo vojenstve na zem Karpatskej kotliny poas 4. 1. polovice7. stor. Kontantnove listy 2/2009, 2009, s. 1 18.

Chevedden 2000 P. E. Chevedden: Te Invension o the Counterweight rebuchet:A Study o Cultural Diffusion. Dumbarton Oaks Papers 54, 2000, s. 71 116.

Chudjakov 1986 Ju. S. Chudjakov: Vooruenije srednevekovych koevnikovJunoj Sibiri i Centranoj Azii. Novosibirsk 1986.

Kluina 2004 P. Kluina: Zbroj a zbran. Evropa 6. 17. stolet. Praha Litomyl

2004.Kolias 1988 . G. Kolias: Byzantinische Waffen. Ein Beitrag zur byzantinischenWaffenkunde von den Annge bis zur lateinische Eroberung. ByzantinaVindobonensia 17. Wien 1988.

Kovcs 1982 L. Kovcs: Die Waffen der landnehmenden Ungarn: Sbel,Kampxte, Lanzen (Diss. Tesen). Mitteilungen des Archologischen Institutsder Ungarischen Akademie der Wissenschafen, 10 11, 1982, s. 243 255,433 438.

Kovcs 1994 L. Kovcs: Fegyverek s pnzek. In: L. Kovcs (ed.) Honoglals s

rgszet. Budapest 1994, s. 181 194.Last 1972 M. Last: Die Bewaffnung der Karolingerzeit. Nachrichten aus

Niedersachsens Urgeschichte 41, 1972, s. 77 93.Lszl 1982 G. Lszl: 50 rajz a honoglalkrl. A szerz rajzaival. Budapest

1982.LDM 2000 Lexikon des Mittelalters. CD-ROM Augabe. Stuttgart 2000.

Marek 2006 M. Marek: Cudzie etnik na stredovekom Slovensku. Martin 2006.Marsina 1994 R. Marsina: Vvoj vojenstva na Slovensku v 10. a 12. storo.

In: B. Klein/A. Ruttkay/R. Marsina: Vojensk dejiny Slovenska I. Strun nrtdo roku 1526. Bratislava 1994, s. 102 121.


31/190


31

Meko 2005 M. Meko: Snaha Byzancie o konen rieenie peeneskho prob-lmu: Vprava Alexia I. Komnna proti Dristre roku 1087. Medea StudiaMedievalia et Antiqua IX, 2005, s. 104 125.

Meko 2007 M. Meko: Boje Byzancie s Peenehmi o rkiu v rokoch 1088 a1091. Vojensk histria 1/2007, 2007, s. 3 27.

Nmeth 1969 P. Nmeth: jabb avarkori leletek a trtneti Veszprm megybl.A Veszprm Megyei Mzeumok Kzlemnyei 8, 1969, s. 153 166.

Nicolle/McBride 1982 D. Nicolle/A. McBride: Te Armies o Islam 7th 11thCentruries. Osprey Men et Arms Series 125. London 1982.

Nicolle/McBride 1991 D. Nicolle/A. McBride: Hungary and the Fall o EasternEurope 1000 1568. Osprey Men at Arms Series 195. London 1991.

Nicolle/McBride, 1992 D. Nicolle/A. McBride: Romano-Byzantine Armies 4th 9th Centuries. Osprey Men at Arms Series 247. London 1992.Paulsen 1967 P. Paulsen: Alamannische Adelsgrber von Niederstotzingen

(Kreis Heidenheim). Verffentlichungen r Denkmalpflege Stuttgart. ReiheA. Vor- und Frhgeschichte H. 12/I II. Stuttgart 1967.

Rvsz 1996a L. Rvsz: Weapons and Warare. In: I. Fodor/L. Rvesz/M.Wol/M. Nepper Ibolya (eds.): Te Ancient Hungarians. Exhibition catalogue.Budapest 1996, s. 43 47.

Rvsz 1996b L. Rvsz: A karosi honoglals kori temetk. Rgszeti adatok

a Fels-isza-vidk X. szzadi trtnethez. Miskolc 1996.Ruttkay 1976 A. Ruttkay: Waffen und Reiterausrstung des 9. bis zur erstenHlfe des 14. Jahrhunderts in der Slowakei (II). Slovensk archeolgia 24,1976, s. 245 396.

Ruttkay 1982 A. Ruttkay: Te Organization o roos, Warare and Arms in thePeriod o Te Great Moravian State. Slovensk archeolgia 30, 1982, s. 165 198.

Ruttkay 2002 A. Ruttkay: Odraz politicko-spoloenskho vvoja vo vekomorav-skom vojenstve a vzbroji. In: A. Ruttkay/M. Ruttkay/P. alkovsk: Slovensko

vo vasnom stredoveku. Nitra 2002, s. 105 121.Steinhbel 2004 J. Steinhbel: Nitrianske knieatstvo. Rozprvanie o dejinch

nho zemia a okolitch krajn od sahovania nrodov do zaiatku 12. storo-ia. Bratislava 2004.

Steuer 1999 H. Steuer: Bewaffnung und Kriegshrung der Sachsen und Franken.In: Ch. Stiegmann/M. Wemhoff (eds.): Kunst und Kultur der Karolingerzeit.Beitrge zum Katalog der Ausstellung. Paderborn-Mainz 1999, s. 310 322.

Szameit 1997 E. Szameit: Frhmittelalterliche Waffen in Niedersterreich (Ein

berblick ber die Formen und Entwicklung von Waffen bei den rhmit-telalterlichen Bewohnern des mittleren Donautales). In: Waffen und deren


32/190


32

Wirkung in Ur- und Frhgeschichte (gegeneinander nebeneinander mite-inander). St. Plten 1997, s. 47 68.

Szameit 2007 E. Szameit: Gedanken zum ostrnkischen Kriegswesen des 9. und

10. Jahrhunderts. In: R. Zehetmayer (ed.): Schicksalsjahr 907. Die Schlachtbei Pressburg und das rhmittelalterliche Niedersterreich. Katalog zurAusstellung des Niedersterreichischen Landesarchivs 3. Juli bis 28. Oktober2007 in Kulturabrik Hainburg. St. Plten 2007.

Szentpteri 1993 J. Szentpteri: Archologische Studien zur Schicht derWaffentrger des Awarentums in Karpatenbecken. Acta Antiqua AcademiaeScientiarum Hungaricae 45, 1993, s. 165 246.

Szentpteri 1994 J. Szentpteri: Archologische Studien zur Schicht der

Waffentrger des Awarentums in Karpatenbecken II. Acta Antiqua AcademiaeScientiarum Hungaricae 46, 1994, s. 231 306.readgold 1980 W. . readgold: Notes on the Numbers and Organization o

the Ninth-Century Byzantine Army. Greek, Roman and Byzantine Studies 21,1980, s. 269 288.

readgold 1995 W. readgold: Byzantium and its Army, 284-1081. Stanord1995.

readgold 1997 W. readgold: A History o the Byzantine State and Society.Stanord 1997.

rugly 1987 A. rugly: Grbereld aus der Zeit des Awarischen Reiches bei derSchiffswerf in Komrno. Slovensk archeolgia 35, 1987, s. 251 344.Wood 1981 M. Wood: In Search o the Dark Ages. London 1981.Zbojnk 1995 J. Zbojnk: Soziale Problematik der Grberelder des nrdlichen

und nordwestlichen Randgebietes des awarischen Kaganats. Slovenskarcheolgia 43, 1995, s. 205 344.


33/190


33

Obr. 1: Byzantsk pechota, Chludovskaja psaltyr, polovica 9. stor. (Kolias, 1988, tab. VI: 3).


34/190


34

Obr. 2: Byzantsk pechota, detail zo slonovinovho panelu z 10. stor. z Metropolitnho mzeaumen v New Yorku (Heath McBride,

Konstantinove Listy 2011 Prispevky

Documents

Transcript of Konstantinove Listy 2011 Prispevky