440

S£OWNIK STEREOTYPÓWI SYMBOLI LUDOWYCHInstitut Filologii Polskiej UniwersytetuM. Curie-Sk³odowskiej, Lublin 1999

V roku 1996 vy�la v po¾skom Lubline prváèas� prvého dielu S³ownika stereotypów i sym-boli ludowych, v roku 1999 bol publikovanýjeho druhý zo�it. Zásadnou ambíciou �S³owni-ka� je sprístupni�, resp. ponúknu� rekon�truk-ciu tradièného obrazu sveta a èloveka, urobenúmetódami etnolingvistiky a folkloristiky. Obrazsveta je pritom ustálený v jazyku, folklóre,obradoch, je k¾úèom k poznaniu kultúry a v nejzobrazeného sveta, ako aj svojskej mentality.¼udové spôsoby interpretácie skutoènosti pri-tom spájajú realizmus s mytologizáciou, sú an-tropocentrické a etnocentrické. V obrazocha pojmoch je zakódovaná realita aj predstavya obrazy z minulosti, ktoré sa uchovali dodnes.Preto sú to dve slová, ktoré sú k¾úèom k tajom-stvu sémantiky a dekódovania pojmov � stereo-typ a symbol, ako nosné kategórie tradície.

Idea �S³ownika� vznikla zo spolupráce po¾-ských jazykovedcov a folkloristov v sedemde-siatych rokoch v Lubline. S realizáciou sa za-èalo v In�titúte po¾skej filológie UniverzityMarie Curie-Sk³odowskej v rámci tzv. Central-nego Programu Badañ Podstawowych, ako sú-èas� �ir�ej témy Polska kultura narodowa, jejtendencje rozwojowe i percepcja. Táto úlohabola koordinovaná najskôr Prof. C. Hernasoma neskôr, v rokoch 1976-1990, Prof. M. Klimo-wiczom z wroclawskej univerzity.

V prvom pláne malo ís� o slovník piesòo-vých formúl, jazyka piesní. Dôvodom tejto vo¾-by akcentovanej C. Hernasom bola skutoènos�,�e piesòový jazyk má odli�nú, vlastnú poetikua slovník. To sa stalo východiskom pre víziuProf. J. Bartmiñského o poetickom interdialek-te. Kartotéka archívu, ktorý bolo potrebné vy-

budova� ako východiskovú bázu slovníka, ob-sahuje 60 tisíc kartoteèných lístkov piesní z tla-èených prameòov a vy�e 10 tisíc zápisov z te-rénu. Ïal�ím krokom bolo pripravenie metodikypostupu prác a kritérií pri vypracovaní deskrip-tívnej systematiky textov � o spôsobe zápisu,o rôznych interpretáciách incipitu, o záznamochpiesòových �ánrov, o témach, o metrickej �truk-túre, o mo�nostiach logického opisu funkcií ja-zykových výrazov atï. Celý tento objem prácbol uskutoènený kvalifikovaným kolektívomfolkloristov, lingvistov a ïal�ích odborníkov(komputerové spracovanie textov � �. Z¹bek).Len zápisy, kontroly zápisov a kódovanie tex-tov v komputeri trvalo sedem rokov.

Ïal�ou rovinou práce bola teoretická plat-forma rozpracovania termínov, pojmov, ako napr.v prvom rade k¾úèového pojmu formula. Po troj-roèných diskusiách sa vedecká komunita dohod-la na �ir�om jazykovo-antropologickom chápa-ní tohoto pojmu. V tomto zmysle vybraní autoripripravili tzv. �Zeszyt próbny� � �S³ownik lu-dowych stereotypów jêzykowych�(1980), kdebolo publikovaných 11 prvých pokusných he-siel, napr. toliar � J. Adamowski, slnce � J. Bart-miñski, ¾úbi� � U. Majer, hviezda � J. Chodu-kiewicz, brat � R. Tokarski atï. Tento pokusnýzo�it vzbudil zaslú�enú pozornos� doma, a naj-mä v zahranièí. �pecialisti zameraní na prácupodobného charakteru ocenili tento projekt.�Slovník naznaèuje formovanie nového synte-tického etnolingvisticko-folklórneho èi etnokul-túrneho �ánru v slovanskej lexikografii�, napí-sali N. I. Tolstoj a S. M. Tolstaja v roku 1993,autori podobného slovníka v ru�tine. Spolutvor-ca, R. Sulima výsti�ne pí�e v roku 1990 o his-torickom význame �S³ownika�: �Kiedy�, kiedytradycja ludowa bêdzie ju¿ tylko dostêpna�w s³owie�, zawarte w S³owniku jej inskrypcje,mog¹, s³u¿iæ za najdogodniejszy, najbardziejwiarogodny klucz do zrozumienia ch³opskiego�wiata, ale te� staæ siê mog¹ niewygasaj¹c¹szans¹ �u�rudlania� (w Norwidowskim sensie)

ROÈNÍK 47 4/1999

Sn R E C E N Z I E � A N O TÁ C I E

441

polsczyzny. S³ownik taki mo�e wiec mieæ zu-pelnie praktyczne zastosowania w warsztacie li-teraturoznawczy, a dzi� krytyka literackiegopotrafi tak�e umo�liwiæ pe³niejszy kontakt z od-leg³¹ tradycj¹ literatury polskiej od Reja i Ko-chanowskiego, prez Mickiewicza i Le�miana, a¿po Tadeusza Nowaka, którego wiersze bez wie-dzy o �symbolizmie� ludowej kultury, wtopio-nych weñ tre�ciach chrze�cijañskiego sacrum,przysparzaj¹ sporo pomyletek i k³opotów inter-pretaczyjnych�.

Od roku 1980 prebiehali pravidelné disku-sie, okrúhle stoly, konferencie k problematike�S³ownika�. Diskutované boli otázky metodo-logické, teoretické, ale odzneli aj príspevky ana-lytické. Redefinovali sa metodologické otázkyk sémantike, k pojmu konotácia, stereotypa prototyp, jazykový obraz sveta, interpretaènáperspektíva atï. Prvé pokusné �túdie boli pub-likované v èasopise Akcent, a kvôli tomu vznik-la tie� roèenka Etnolingwistyka, ktorá vychá-dza od roku 1988. Tento obsiahly zborníkv priebehu rokov nadobudol medzinárodný cha-rakter, a najmä ve¾mi dobrú teoretickú úroveò.

Po nieko¾koroènej mnohostrannej cie¾avedo-mej práci vy�iel v roku 1996 prvý diel � jehoprvá èas�, �S³owniku stereotypów i symboli lu-dowych� s názvom �Kosmos�. V roku 1999vy�la druhá èas� prvého dielu. Naplánovanýchna vydanie je sedem dielov slovníka, k tema-tickým skupinám � Rastliny, Zvieratá, Èlovek,Spoloènos�, Nábo�enstvo a demonológia, Èas,priestor, miery, farby.

V úvode k prvej èasti prvého dielu �S³ow-nika� informuje zodpovedný redaktor Prof. . J.Bartmiñski o Cie¾och slovníka, Mieste ¾udovostiv národnej kultúre, o potenciálnych adresátoch�S³ownika�, o Etnolingvistickom charakterespracovania, o Celkovom pláne, o Druhocha sústave hesiel, o Stavbe hesla, o Jednotkáchopisu v �S³owniku�, o Metódach definovania(explikovania) hesiel. Ïalej sa vyjadruje ku gra-fickým znaèkám pou�itým pri jednotlivých hes-lách a èo vyjadrujú. Oboznamuje s èasovýmplánom �S³ownika�, s geografickým rozme-dzím, ktoré �S³ownik� obsiahol, tie� o etnickomdosahu materiálov. Samostatnými èas�ami súPramene a ich �ánrové rozlí�enie, Z histórie�S³ownika�, a výberová Bibliografia prác spä-tých s prípravou �S³ownika�. Ïal�ou obsiahlou

úvodnou èas�ou prvého dielu sú Pramene a ichspracovania, ktoré sú zlo�ené z troch samostat-ných èastí: 1.Tlaèené pramene (pripravili E. Lip-ska, U. Majer-Baranowska), 2.Vypracovania (U.Majer-Baranowska), 3. Terénne materiály (M.Trocka, M. �uk). Skratky zostavil A. Drozdow-ski. Napriek úsiliu o èo najekonomickej�ie in-formácie obsiahli tieto 82 úvodných strán, av�akna druhej strane v perspektíve siedmich dielovto rozhodne nie je ve¾a. Jednotlivé heslá sú vy-pracované v troch zásadných tematických sku-pinách � Nebo a nebeské svetlá (J. Bartmiñski,S. Niebrzegowska), oheò (M. Kozio³, J. Szadu-ra), kamene (M. Brzowska, J. Szadura). V dru-hej èasti prvého dielu za doplneným úvodnýmzoznamom prameòov a spracovaní (E. Lipska)nasledujú tematické skupiny Zem, formovaniezeme (J. Adamowski, J. Bartmiñski, M. Brzow-ska, J. Maækiewicz, U. Majer-Baranowska, D.Niewiadomski), ïalej Voda, vody (J. Bartmiñ-ski, J. Maækiewicz, N. Majer-Baranowska, E.Maslowska, S. Niebrzegowska).

�S³ownik� má rozhodne intenzívny charak-ter, èo sa týka vybraných hesiel. Nejde tu o vý-klad komerène �irokého materiálu, ale vo vý-bere sa autori zamerali na najvýznamnej�iea najrelevantnej�ie elementy symbolického ja-zyka. Tematická �truktúra má vnútornú hierar-chiu a systémový charakter. Tematický k¾úè máiba zdanlivý charakter. Spracovanie hesiel toh-to slovníka je unikátne. Nijaký zo slovníkovdosia¾ nemá takýmto spôsobom vypracovanúvlastnú gramatiku. Táto je výsledkom komple-mentárnosti teoretických východísk kognitívnejlingvistiky, teórie komunikácie, konceptuálnejanalýzy. Vïaka princípom etnolingvistiky mámemo�nos� dozvedie� sa v heslách význam, plnúsémantiku, spojitosti v asociáciách, �iroké spek-trum metaforických mo�ností, ako aj spektrumfunkcií predmetu � od reálnych po symbolické.Tak napr. heslo Mesiac � Úvod. Explikácia ob-sahuje nasledovné údaje: Názvy, Kategorizácie,Fázy mesiaca, Zbierky, Opozície, Pôvod, Výzora vlastnosti, Èasti, Poèet, Premeny mesiaca,zákazy a odporúèania, Èinnosti: svietenie, po-hyb, Mesiac ako �ivá forma, Rozhovory s me-siacom, Tvorivé dianie a ochranné praktiky,Objekt úcty a kultu, Mesiac a pes, Lokalizácia,Èo je na mesiaci? Èo sa deje, keï mesiac svie-ti? Ve�tby, Ekvivalenty, Symbolika, snár. V èasti

442

Dokumentácia hesla obsahuje: Hádanky, príslo-via, predpovede poèasia (pranostiky), zariekaniaa kliatby, básnièky a detské vyèítanky, koledyna Bo�ie narodenie a novoroèné hry, ve¾konoè-né piesne a piesne viazané na Ve¾ký pôst, pies-ne �atevné a do�inkové, svadobné reèi, piesnea popevky svadobné, ¾úbostné piesne a popev-ky, zbojnícke, vojenské a partizánske piesne,piesne �artovné a reflexívne, balady, piesne o si-rotách, �obrácke piesne, básne, bájky, demono-logické podania, anekdoty, zápisy verské, ¾udo-vá písaná poézia. Samostatnú èas� tvoríBibliografia k téme hesla. Heslo má svoje vlast-né podheslá, ktoré stoja nezávisle � Nov mesia-ca, Polovica, Spln, Mesiac po splne, �Wiwtek�(posledná fáza úbytku), Pusté dni, Zatmeniemesiaca. Jednotlivé heslá obsahujú mno�stvoinformácií, ktoré navzájom súvisia, sú �truktú-rované a dopåòajú sa navzájom.

S³ownik stereotypów i symboli ludowych jejedineèným prameòom vzácnych a unikátnychinformácií, ktoré zaujmú odborníkov aj laickúverejnos�. Po¾ským kolegom pod vedením Prof.J. Bartmiñského mo�no gratulova� k tomutoediènému èinu a vyjadri� pote�enie z oèakáva-ných ïal�ích dielov.

Zuzana Profantová

JASNA ÈAPO �MEGAÈ (ED.):ETNOGRAFIJASvagdan i blagdan hrvatskoga puka.J. Èapo �megaè, A. Muraj, Z. Vitez, J. Gr-biæ, V. Belaj, R. Senjkoviæ, G. Maro�eviæ,T. Zebec, I. Lozica. Matica hrvatska, Za-greb 1998, 367 strán.

Pod názvom Etnografia � V�edný a sviatoè-ný deò chorvátskeho ¾udu vy�lo syntetizujúcedielo, ktoré je výsledkom vedeckovýskumnéhoprogramu Ústavu pre etnológiu a folkloristikuv Zagrebe. Na jeho spracovaní sa podie¾al ko-lektív deviatich autorov, spomedzi ktorých sana úlohu editora podujala Jasna Èapo �megaè.Publikáciu vydala Matica chorvátska s finan-ènou podporou Ministerstva vedy a technoló-gie Chorvátskej republiky. Vy�la ako prvý zvä-

zok exkluzívnej edície Chorvátsko, ktorej zá-merom je sprístupni� diela sumarizujúce poznat-ky o spoloènosti a prírode.

Z názvu Etnografia je zrejmé, �e tvorcoviapublikácie sa podujali sprostredkova� systema-tický preh¾ad tradiènej kultúry a spôsobu �ivo-ta. Opis týchto reálií rámcovali dvomi princíp-mi, ktoré sa stali metodickým východiskomcelkovej koncepcie diela. V jednom z nich jeobsiahnutá zásada, aby sa charakteristika kul-túrnych javov vz�ahovala iba na chorvátske et-nikum. Predov�etkým na jeho jadro, sídliace namaterskom etnickom území, vymedzenom sú-èasnými �tátnymi hranicami Chorvátska. S uve-deným princípom kore�ponduje aj pozornos�kultúre Chorvátov �ijúcich v diaspore za hrani-cami Chorvátska. Druhým koncepèným výcho-diskom publikácie je jej ohranièenos� na kultú-ru ro¾níckych vrstiev obyvate¾stva. Pre takýtoprístup sa autori rozhodli preto, lebo v obdobíod sklonku 19. do polovice 20. storoèia pred-stavovali ro¾níci viac ako 80 % chorvátskehoetnika. Autori publikácie si uvedomovali, �etvorcami a nosite¾mi tradiènej kultúry boli ajnero¾nícke vrstvy. Av�ak pre torzovitos� poznat-kov o ich kultúre upustili od jej zaèlenenia dosúhrnného obrazu.

Obsahovým �a�iskom publikácie je charak-teristika jednotlivých zlo�iek tradiènej materiál-nej, sociálnej a duchovnej kultúry Chorvátov.Rozvrhnutá je do �tyroch kapitol. V prvej s ná-zvom Kontúry ka�dodenného �ivota, ktorej au-torkou je Aleksandra Muraj, sú zahrnuté pod-kapitoly o bývaní, zamestnaniach, stravea odievaní. Nasleduje kapitola nazvaná Vybo-èenie z ka�dodennosti, do ktorej Zorica Vitezzaradila podkapitoly o rodinných obradocha kalendárnych obyèajoch. Na ne nadväzujúpodkapitoly o tradiènom výtvarnom prejave(Reana Senjkoviæ), o hudobnom a taneènomfolklóre (Grozdana Maro�eviè, Tvrtko Zebec)a o ústnej slovesnosti (Ivan Lozica). Ïal�ia ka-pitola má názov Dedinská pospolitos�. Jej au-torkou je Jasna Èapo �megaè, ktorá túto prob-lematiku spracovala najprv v podkapitoleo rodine a domácnosti s osobitným zrete¾om naich �truktúru, majetkový základ, spôsob býva-nia, postavenie jednotlivých èlenov, dedièsko-právne normy a vz�ahy medzi jednotlivými po-hlaviami a generáciami. Ïal�ia pozornos� je

443

venovaná lokálnemu spoloèenstvu, jeho rozvrs-tveniu, sociálnej kontrole, prejavom solidárnos-ti, samospráve, vymedzeniu sociálnych jedno-tiek a charakteristike rôznych prejavov identitypríslu�níkov dedinskej pospolitosti. Nasledujúcakapitola je venovaná problematike duchovnejkultúry. Jadranka Grbiæ ju spracovala pod ná-zvom Predstavy o �ivote a svete. Zaradila donej sta� o du�iach a umrlcoch, o javoch nadpri-rodzeného sveta a o magických praktikách.

Naznaèená systematika reálií tradiènej kul-túry a spôsobu �ivota Chorvátov je doplnenádvomi �peciálnymi �túdiami, v ktorých sú su-marizované poznatky z oblasti teórie a dejínnárodopisnej vedy v Chorvátsku. Úvodná �tú-dia Elementy chorvátskej ro¾níckej kultúryv priestore a èase od Jasny Èapo �megaè roz-pracováva základné pojmy a metodologické prí-stupy späté so �túdiom tradiènej kultúry Chor-vátov. V chorvátskej etnograf ii sa najmäzásluhou jej najvýznamnej�ieho predstavite¾aMilovana Gavazziho u� od tridsiatych rokovuplatòuje kultúrno-geografický a zároveò ajkultúrno-genetický prístup. Prvý z nich umo�-òuje objasni�, ako sa pôsobenie rôznorodýchekologických daností jednotlivých regiónovChorvátska odrazilo na formovaní kultúrnychzón tejto krajiny � panónska, dinárska, jadran-ská. Druhý zasa umo�òuje urèi�, z akých vrstievpozostáva tradièná kultúra z h¾adiska pôvodua èasového zaradenia kultúrnych elementov �staroslovanský èi starochorvátsky, balkánsky,stredozemný a rímsky, panónsky, turecký, ape-nínsky, alpský, uhorský a mestský. Takýmtopostupom sa mohla tradièná kultúra ozrejmi�z aspektov jej vývinovej stratifikácie, dynami-ky, kontinuity, variabilnosti, plurality atï. Pritejto charakteristike autorka zú�itkovala �irokýregister teoretických poznatkov, ktorými dispo-nuje súèasná etnografia a kultúrna antropológia.

Závereèná sta� publikácie je venovaná vývi-nu etnologického bádania u Chorvátov. VitomirBelaj v nej zhrnul preh¾ad najvýznamnej�íchvýsledkov poènúc predstavami o národnom by-tí, obsiahnutých v starých mýtoch, stredovekýchlegendách a ïal�ích písomnostiach, cez kon�ti-tuovanie chorvátskej národopisnej vedy a� posmerovanie súèasnej etnológie v Chorvátsku.

V porovnaní s inými európskymi národmisyntéza o tradiènej kultúre Chorvátov sa zrodi-

la s urèitým oneskorením. S týmto jej handica-pom súvisia v�ak aj niektoré prednosti. Vidímich predov�etkým v tom, �e nie je za�a�ená rôz-nymi romantizujúcimi koncepciami. Jej tvorco-via prispeli do klenotnice národopisnej litera-túry dielom vychádzajúcim z progresívnychvýdobytkov európskej etnológie a americkejkultúrnej antropológie. K národnému vedecké-mu �tandardu publikácie prispel aj bohatý ob-razový materiál, preh¾ad národopisnej literatú-ry, ako aj menný a vecný register.

Ján Botík

JÁN BOTÍK:TAM ZLO�ILI AJ SVOJE KOSTIKultúrnohistorické hodnoty náhrobní-kov zahranièných SlovákovLÚÈ, Bratislava 1999, 203 è. b. fotografií,kresby, 93 s.

Problematika spôsobu �ivota Slovákov v za-hranièí, adaptácie �materskej� kultúry v etnic-ky cudzom prostredí, je dlhodobo v centre po-zornosti Jána Botíka. Preto nie je prekvapením,�e aj jeho najnov�ia publikácia je venovaná tým-to otázkam. Autor sa tentokrát zameral na poh-rebné obyèaje a ich hmotné prejavy � náhrobní-ky. Na ich príklade demon�truje, akú silnú amnohorakú výpovednú hodnotu mô�e ma� ur-èitý kultúrny jav èi artefakt pre vnímavého bá-date¾a.

Publikácia je koncipovaná ako autorská vý-poveï � sú v nej zahrnuté fakty a informácie,ktoré zozbieral autor osobne poèas svojich te-rénnych výskumov v dne�nom Maïarsku, Ru-munsku, Bulharsku, Srbsku, Chorvátsku a naamerickom kontinente v Spojených �tátoch se-veroamerických, Kanade a Argentíne.

Pohrebné obyèaje zahranièných Slovákov sú�pecifickým kultúrnym javom, ktorý v sebe sícezahàòa urèitý spoloèný základ vychádzajúciz tradícií materského etnika, ale jeho výslednápodoba sa utvárala v závislosti od historickéhoobdobia a hospodárskeho, sociálneho i kultúr-neho vplyvu prijímajúceho prostredia. V tejtosúvislosti autor hovorí o dvoch spôsoboch , aký-mi pris�ahovalci reagovali na zmenenú situáciu:

444

v prvom prípade ide o tendenciu etnokultúrne-ho pretrvávania a v druhom o snahu o kultúrnevyrovnávanie sa s obklopujúcou inoetnickousocietou. V praktickom �ivote, èo nakoniec do-kazuje aj samotný materiál v publikácii, ne-existujú v�ak tieto dve línie v akejsi �èistej� po-dobe, ale skôr nachádzame ich rôznorodékombinácie s prevahou raz jednej, raz druhejzlo�ky v�dy v závislosti od konkrétnych okol-ností. Preto je otázne, èi nie je trochu zjednodu-�ené rozèlenenie J. Botíka: k prvej tendenciipriradil dolnozemských Slovákov (ich spôsob�ivota a kultúru) a k druhej slovenských emig-rantov na americkom kontinente. Medzi obomamo�no nájs� aj isté spoloèné èrty, autor sa za-meral predov�etkých na odli�nosti, ktoré zásad-ne determinovali ich spôsoby adaptácie na novúekonomicko-sociálnu realitu. Primárne je his-torické obdobie, kedy emigranti opustili domá-ci priestor. Rozdielne sú aj ïal�ie faktory, ktorévýznamne vplývali na formovanie kultúry Slo-vákov v novom prostredí.

Dolnozemskí Slováci, pôvodne ro¾níci, aniv novom priestranstve nezmenili hlavný zdrojob�ivy, zoskupovali sa do väè�ích èi men�íchhomogénnych sídelných celkov tvoriac na ino-etnickom slovenské jazykové ostrovy. Tento faktspolu s prítomnos�ou predstavite¾ov slovenskejinteligencie (uèitelia, farári) medzi emigrantmivytváral predpoklad pre relatívne dlhodobé(v porovnaní s druhou skupinou emigrantov dozámoria) aktívne pretrvávanie prejavov pôvod-nej materskej kultúry.

Vys�ahovalcov na americkom kontinente,pôvodne tie� zväè�a ro¾níkov, èakala diametrál-ne odli�ná realita: mestské priemyselné centrás multietnickým obyvate¾stvom v USA a Kana-de, resp. subtropická krajina v severoargentín-skych pampách so �pecifickými spôsobmi hos-podárenia. V pomerne krátkom èase boli sloven-skí migranti, usadzujúci sa v krajine skôr roz-ptýlene, nútení adaptova� sa na nové milieu.Rodinné väzby v ich �ivote (i�lo zväè�a o jed-notlivcov bez rodín) zaèali suplova� predov�et-kým krajanské spolky, cirkevné a podporné in-�titúcie.

Spomínané odli�nosti na�li svoje vyjadre-nie aj v pohrebnom zvykosloví i v samotnýchnáhrobníkoch. Autor na viac ako dvesto foto-grafiách pribli�uje ich formálnu a materiálovú

rôznorodos�, podrobne sa venuje symbolikea dekoratívnym prvkom, prièom kladie dôrazaj na faktografickú � výpovednú stránku náhrob-ných textov.

Je pochopite¾né, �e publikácia nevyèerpávadanú problematiku úplne, to nakoniec neboloani jej cie¾om. Nepriná�a prevratné novátorsképrístupy, je skôr uká�kou dlhoroènej serióznejbádate¾skej práce profesne zdatného èloveka,ktorý h¾adá a nachádza nové aspekty interpre-tácie kontinuálne pretrvávajúcich tém.

Rovnocenným �partnerom� textu (u J. Botí-ka je to u� takmer samozrejmos�) je obrazováèas� (203 èiernobielych fotografií, kresby). Pre-dov�etkým kvalitné fotografie majú nielen vý-raznú dokumentaènú hodnotu, ale mnohé súzaujímavé aj z estetického h¾adiska. Informaè-ný význam celej publikácie zvy�ujú aj resumév jazykoch jednotlivých krajín, ktoré na svo-jich výskumných cestách za slovenskými emig-rantmi, resp. ich potomkami, autor nav�tívil. Èopoveda� na záver? Najnov�ia publikácia J. Botí-ka predstavuje harmonický celok textu a obra-zu, ktorý nielen informuje, ale aj pobáda k ïal-�ím úvahám na stále aktuálne témy.

Monika Vrzgulová

OSTJÜDISCHE MÄRCHENGesammelt, übersetzt und herausgegebenvon Claus Stephani. Eugen DiederichsVerlag, München 1998 (Die Märchen derWeltliteratur), 302 strán,ISBN 3-424-01397-8.

Posledný zväzok edície Rozprávky svetovejliteratúry, ktorá vychádza od roku 1912 a patrík najstar�ím v nemecky hovoriacich krajinách,priná�a rozprávania zo zmiznutého sveta, svetavýchodných �idov. Tieto vzácne texty namáha-vo zbieral od roku 1968 Claus Stephani u po-sledných �idovských rozprávaèov v severnomRumunsku, av�ak vz�ahujú sa na �ir�ie teritó-rium východných �idov v krajinách karpatské-ho oblúka. Ide o územia, ktoré dnes le�ia v se-vernom Rumunsku, západnom Moldavsku,západnej Ukrajine, vo východnom Maïarsku,

445

Slovensku a Po¾sku. C. Stephani zaznamenalrozprávania pôvodne v rôznych jazykových po-dobách: v nemèine, jidi�, v rumunských a ma-ïarských náreèiach, ako aj v �pi�sko-jidi� dia-lekte. Zostavovate¾ potom texty prelo�il donemèiny. Pritom Claus Stephani odviedol vyni-kajúcu prácu, preto�e texty sa ¾ahko èítajú, hocisi podr�ali v�etky náreèové a regionálne výrazy,charakteristické reèové zvraty i celú atmosférua kolorit východo�idovskej ústnej tradície.

Claus Stephani, zakladate¾ a predseda Ko-misie pre východo�idovský národopis pri Ne-meckej národopisnej spoloènosti, je známy ne-mecký etnológ pôvodom z Rumunska, ktorýdodnes vydal 16 kníh venovaných výskumu¾udovej prózy, ¾udovej mytológie, porovnávaceja východoeurópskej etnografii.

Recenzovaná zbierka Východo�idovské roz-právky obsahuje ve¾kú èas� �idovskej ústnej slo-vesnosti, a to maises, pove�èij a kaskalim. Idev zásade o tri prozaické �ánre, ktoré sú v�ak pre-tkávané aj ka�dodennými alebo osobnými in-formáciami, poznámkami rozprávaèov a asocia-tívnymi spomienkami. Z poh¾adu �ánrovéhodelenia patria maises medzi rozprávkové druhy,pove�èij sa zaraïujú medzi poves�ové �ánre.Kaskalim oznaèuje zostavovate¾ ako regionál-no-�pecifický druh z východnej Marmatie, kto-rý mô�eme zatriedi� niekde medzi poves�ové,legendárne rozprávania, s príklonom k humo-ristickému rozprávaniu. S tvrdením C. Stepha-niho, �e kaskalim je �peciálny regionálny �áner,nemo�no súhlasi�. Pod¾a textov, ktoré som siv zbierke preèítala, ide o dos� obvyklé rozprá-vania na pomedzí povestí a rozprávaní zo �ivota,ktoré poznáme zo �ivej ústnej tradície v rôz-nych krajinách, napr. aj zo Slovenska. Zostavo-vate¾ nás ïalej informuje, �e maises sa rozprá-vali preva�ne de�om, zatia¾ èo druhé dva druhypatrili skôr medzi rozprávania pre dospelých.Aj keï Stephaniho informátori tvrdili, �e �pra-vé� maises sa nemie�ali so spomienkovým roz-právaním, zbierka potvrdzuje skôr pravý opak.Väè�ina zaznamenaných rozprávok obsahujerôzne úvody, závery alebo vsuvky, ktoré sú spo-mienkami na �ivotné udalosti, rozprávaèovýchpredkov, okolnosti, za akých rozprávku poèulap. Zostavovate¾ sa rozhodol metodologickysprávne, keï publikoval celé texty tak, ako ichzaznamenal. Vïaka tomu sa mu podarilo aj v pí-

somnej podobe zachova� do ve¾kej miery atmo-sféru �ivého rozprávaèského prejavu, priam po-èujeme rozprávaèov �hlas� pri èítaní textu. Zá-roveò Stephani prispel ku kontextuálnemu�túdiu �idovskej ústnej tradície. Práve rozprá-vaèove spomienky a improvizované vsuvkyv rozprávkach, ako aj �ir�ie osobné spomienkyv pove�èij alebo v kaskalim nám mnohé prezra-dia o �ivote �idovskej ústnej tradície pred dru-hou svetovou vojnou a po nej. Mimoriadne namòa zapôsobili najmä poznámky o spolu�itírôznych etnických skupín v skúmanej oblasti.Vzájomné vz�ahy medzi �idovským a ne�idov-ským obyvate¾stvom mo�no vyèíta� aj priamoz rozprávaní. Folklórny text s �básnickou nad-sádzkou� èasto ostrej�ie osvetlí kolektívne pos-toje ¾udí, ich predsudky a stereotypy, aj keï satieto samozrejme nemusia zhodova� s individu-álnymi a aktuálnymi postojmi jednotlivcov. (Na-koniec aj tento moment �dvojitého metra� je nie-kedy mo�né èíta� priamo z materiálu.)

Hoci sa Stephani vo svojom výskume ve¾avenoval �ánrovému triedeniu, texty v publiká-cii sú napokon usporiadané nie pod¾a �ánrov,ale tematicky. Vïaka tomu zbierka predstavujedobrú kolekciu s istou vnútornou gradáciou:èitate¾ zaèína od rozprávaní na zvieracie, fantas-tické a stra�idelné motívy a konèí pri vynikajú-cich príbehoch na humoristické a �artovné témy.

Publikácia ïalej obsahuje doslov Clausa Ste-haniho, v ktorom nás autor zasväcuje do rados-tí aj strastí výskumu u posledných �idovskýchrozprávaèov. Folklorista nájde ïal�ie dôle�itéinformácie o ka�dom jednotlivom texte, o jehorozprávaèovi a okolnostiach výskumu v prame-òoch. Zbierku dopåòa register typov a motívovpod¾a katalógu Aarne Thompsona, ktorý precíz-ne zostavil Hans-Jörg Uther. Vïaka tomu jemo�né texty z východo�idovskej ústnej tradí-cie �tudova� v medzinárodnom kontexte. Prilo-�ené mapy umo�nia èitate¾ovi presnej�ie urèi�bývalé sídelné a migraèné oblasti východo�i-dovských rozprávaèov.

Východo�idovské rozprávky sú úspe�noupublikáciou, ktorá priná�a ve¾mi �ivý obrazo dnes u� (v pôvodných sídlach) zaniknutej roz-právaèskej tradícii. Mô�em ju vrelo odporúèa�v�etkým záujemcom o ústnu slovesnos� a �idov-skú kultúru.

Gabriela Kiliánová

446

ZUZANA BEÒU�KOVÁ A KOL.:TRADIÈNÁ KULTÚRA REGIÓNOVSLOVENSKAPreh¾ad charakteristických znakov.VEDA, vydavate¾stvo SAV, Bratislava1998, strán 262.

Priestorová variabilnos� je jedným z najvý-raznej�ích atribútov tradiènej kultúry. Zrejmepreto je aj èasto preberaným problémom náro-dopisných publikácií, ktoré formou syntéz ale-bo tematických monografií sprostredkovávajúobraz celku alebo len urèitého úseku tradiènejkultúry Slovenska. Kultúrnu mnohotvárnos�rozpracovávajú aj regionálne a lokálne národo-pisné monografie, ako aj kartografické práce.K problematike regionálnej pestrosti boli u nászhroma�dené u� obsiahle, av�ak znaène rozptý-lené poznatky. Nedávno vy�la publikácia nazva-ná Tradièná kultúra regiónov Slovenska, ktorása existujúce poznatky podujala zhrnú� a sprí-stupni� kultúrnej a odbornej verejnosti. Je to isteopodstatnený edièný èin, keï�e po prvýkrát úze-mie prichádza s regionalistickou koncepciou, doktorej je zahrnuté celé územie Slovenska, pri-èom v�etky jeho regióny boli charakterizovanéjednotnými a relatívne komplexnými kritériami.

Podobne ako viacerí predchodcovia, aj autoritejto publikácie si za východiskový princíp re-gionalizácie Slovenska zvolili jeho niekdaj�ieèlenenie na �upy èi stolice. Z celkového poètu17 regiónov, na ktoré rozdelili Slovensko, sa 11svojím územím aj názvom prekrýva so �upnýmzriadením z obdobia r. 1867-1922. Pre 6 regió-nov zvolili nové teritoriálne vymedzenie, akoaj nové oznaèenie, vychádzajúc z geograficko-prírodných daností (Záhorie a oblas� Myjavskejpahorkatiny, medzi Malými Karpatmi a Váhom,Stredné Pova�ie, Ponitrie, Podunajsko, Podpo-¾anie a Horehronie). Hoci autori podrobnej�ienezdôvodòujú kritériá, z ktorých vychádzali privymedzovaní regionálnych novotvarov, v zása-de ich mo�no akceptova�. Napokon ka�dá re-gionalizácia, ktorá nesmeruje k vymedzeniunárodopisných, èi�e kultúrnych oblastí, mávaspravidla iba znaène relatívny charakter.

Metodickým prínosom publikácie je najmäto, �e v�etky regióny Slovenska charakterizuje

jednotným súborom znakov, v ktorých sú ob-siahnuté najvýraznej�ie prejavy materiálnej,sociálnej, duchovnej a umeleckej kultúry. Zatakéto charakteristické znaky boli vytipovanéinformácie o geografickom vymedzení jednot-livých regiónov, o historických podmienkachformovania kultúry, o etnickom a konfesionál-nom zlo�ení obyvate¾stva, o tradièných zamest-naniach, o výtvarných, odevných, stavite¾ských,obyèajových a folklórnych tradíciách, o muze-álnych národopisných expozíciách, folklórnychfestivaloch a o najvýznamnej�ích kultúrnohis-torických pamiatkach.

Naznaèeným postupom sa autorom podari-lo sústredi� dostatoène reprezentatívnu �kálujavov a informácií, na podklade ktorých si mo�-no utvori� viac alebo menej zrete¾nú predstavuo osobitostiach tradiènej kultúry jednotlivýchoblastí, regiónov Slovenska, a zároveò aj mno-hotvárnos� podmieòovali. Pravda, �kála, èi re-prezentatívna vzorka charakteristických javovje jedna vec a výber, rozsah, detailnos� a formaprezentácie charakterizovaných kultúrnych re-álií a regionálnych �pecifík je druhá vec. �iadasa v�ak poveda�, �e priestor, vyèlenený na za-chytenie to¾kej rozmanitosti je znaène ohrani-èený. Pritom ka�dý z regiónov sa vyznaèujenielen homogénnos�ou, ale aj vnútornou dife-renciáciou kultúrnych javov. Práve preto cha-rakteristiky jednotlivých regiónov vychádzajúako málo transparentné a niekedy aj nepresved-èivé. Sú v�eobecné a nekonkrétne. Nechýbajúani charakteristiky, ktoré len poukazujú na ana-lógie s inými regiónmi, a tak vlastne vytvárajúakýsi definièný kruh. Napríklad pri regióneNovohrad sa uvádza, �e jeho hudobno-taneènákultúra je príbuzná s hontianskou a podpolian-skou. Keï si v�ak nalistujeme príslu�nú pasá�v regióne Hont, dozvieme sa, �e hudobný a ta-neèný folklór je blízky novohradskému, na se-vere aj podpolianskemu. A ten, kto nazrie aj doregiónu Podpo¾anie a Horehronie, nájde si tamiba charakteristiku hudobno-piesòových a ta-neèných prejavov z Horehronia. V úvodnýchpoznámkach k publikácii je uvedené, �e prob-lematika kultúrnej pestrosti Slovenska bola sícespracovaná na základe existujúcich poznatkov,av�ak èiastoène zjednodu�enou formou. Viace-ré indície v�ak nasvedèujú, �e k niektorýmstránkam obsahu a koncepcie tejto publikácie

447

pristupovali jej autori nie èiastoène, ale znaènezjednodu�eným spôsobom.

Ak vychádzame z toho, �e publikácia vznik-la na vedeckovýskumnom aj na pedagogickompracovisku, a �e okrem kultúrnej verejnosti bolaurèená aj priaznivcom èi �pecialistom (vrátaneuniverzitných poslucháèov) národopisu a regio-nalistiky, prekvapuje, �e sa v nej neposkytolpriestor na struèné zhrnutie, historiografickýpreh¾ad a zhodnotenie doteraj�ích výsledkovregionalistických �túdií, ktoré majú v sloven-skom vlastivednom, ako aj národopisnom bá-daní u� dávnej�iu a pozoruhodnú bilanciu. Ta-káto retrospektíva zároveò mohla poslú�i� aj naprezentáciu najelementárnej�ích teoretickýchpoznatkov regionalistického �túdia. Hoci v po-dobe podstatných pojmov, ako je región, oblas�,areál, regionalistika, národopisná regionalisti-ka, národopisná èi etnografická oblas�, etnogra-fická èi regionálna skupina, regionálny variant,typ, �týl, regionálna �pecifickos�, monografic-ké �túdium oblasti ako metóda, kartogram, izo-glosa, kultúrny areál, kontaktová zóna atï. Pre-cizovanie týchto, ale aj ïal�ích pojmov by bolonepochybne prispelo k lep�iemu pochopeniureálií obsiahnutých v charakteristike jednotli-vých regiónov. A zároveò aj k pochopeniu mies-ta a významu regionalistiky v systéme spo-loèenskovedných a vlastivedných disciplín.Najmä ak regionalistika je u� viac rokov jed-ným zo �peciálnych �tudijných odborov na vy-sokých �kolách (Nitra, Banská Bystrica), na kto-rých pedagogicky pôsobia tvorcovia koncepcietejto publikácie (Z. Beòu�ková, A. Bitu�íkováaj J. Èukan).

U�itoènou pomôckou sú v publikácii infor-mácie o in�titucionálnom zázemí výskumu,dokumentácie a popularizácie ¾udovej kultúry,obsiahnuté v charakteristike jednotlivých regió-nov, ako aj v osobitnej kapitolke, venovanejtýmto ustanovizniam v Bratislave. Z tohto pre-h¾adu vypadli v�ak viaceré celo�tátne in�titú-cie, ako sú Slovenský rozhlas a Slovenská tele-vízia. Pre tých, èo sa v publikácii ocitli, iste byzáujemci uvítali napr. kontaktné adresy. Av�akv zozname celkom chýbajú viaceré ustanoviz-ne orientované na dokumentáciu inoetnickýchminorít na Slovensku, ako sú Maïarská náro-dopisná spoloènos� na Slovensku, Múzeum�idovskej kultúry, Múzeum kultúry karpatských

Nemcov a Dokumentaèné centrum chorvátskejkultúry. Prekvapuje najmä absencia informáciío výsledkoch národopisného a regionalistické-ho výskumu maïarského etnika na Slovensku,o èom existuje aj dostupná a rozsiahla odbor-ná literatúra. Ak k príprave publikácie boli pri-zvaní viacerí autori �peciálnych problémovýchokruhov (múzeá, technické pamiatky, rezervácie¾udovej architektúry), ako aj autori monografiíviacerých regiónov (Záhorie, Stredné Pova�ie,Kysuce, Turiec, Novohrad, �ari�, Podpo¾aniea Horehronie), mohol by� medzi nimi zastúpe-ný aj znalec ju�noslovenských regiónov, v kto-rých preva�ujúcim obyvate¾stvom sú Maïari.V takom prípade by sa do publikácie boli do-stali aj príslu�né informácie o etnografickýchoblastiach a skupinách, o národopisných a kul-túrnohistorických pozoruhodnostiach, ako ajo národopisnej a regionálnej literatúre ju�noslo-venských oblastí.

Záverom by som chcel poznamena�, �e pub-likácia Tradièná kultúra regiónov Slovenska jenepochybným prínosom k poznaniu regionálnejmnohotvárnosti a kultúrnych zvlá�tností Slo-venska. �koda v�ak, �e nevyu�ila �ancu sta� sazároveò aj erudovanou príruèkou na prehåbeniepoznatkov a rozvoj slovenskej národopisnej re-gionalistiky.

Ján Botík

STANISLAWA NIEBRZEGOWSKA:POLSKI SENNIK LUDOWYInstitut Filologii Polskiej UniversytetuMarii Curie-Sklodowskiej.LITERATURA-LINGVISTYKA nr. 3.Wydawnictvo Universytetu Marii Curie-Sklodowskiej.Lublin 1996, 296 s.

V edícii Literatura-Lingvistyka UniverzityMarie Curie-Sklodowskej, v In�titúte po¾skejfilológie, vy�la neobyèajne kvalitná a prínosnápráca po¾skej kolegyne Stanislawy Niebrzegow-skej. Vzh¾adom na skutoènos�, �e po¾ská veda,mám na mysli folkloristiku, etnológiu, pod¾av�etkého nepodlieha a� nato¾ko módnym tren-dom v tematizovaní výskumnej problematiky

448

ako je to u nás, a na druhej strane je aj podstat-ne silnej�ie personálne zastúpená. Asi aj preto,�e napriek marxisticky orientovanému prúdu vovede si svoj �kres�anský dualizmus� predsa po-nechala aj poèas komunistickej éry, a �e nako-niec istý tradicionalistický prúd vo výbere témtu pretrváva dodnes, vznikla aj publikácia Po¾-ský ¾udový snár.

Práca síce nadviazala na nieko¾ko jednotli-vých predchádzajúcich �túdií a publikácií, alemo�no ju pova�ova� za analyticky, interpretaè-ne a materiálovo najaktuálnej�iu a najrozpraco-vanej�iu. Publikácia je rozdelená na dve èasti:analyticko-interpretaènú a praktickú. V úvodenás autorka sprevádza históriou záujmu o ¾ud-ské sny, ktorý sa datuje od roku 1 500 pr. n. l.,keï vznikla v Mezopotámii Kniha snov. Infor-muje nás o záujme gréckych filozofov, ale ajmoderných psychológov � S. Freuda, E. From-ma, C. G. Junga. Súèasné sny sú predmetomzáujmu nielen filozofov, ale aj psychológov, fi-lozofov kultúry, psychiatrov, psychoanalytikov,historikov literatúry, sociológov, etnografov,a tie� jazykovedcov a folkloristov. Pre umelcovsú trvalým zdrojom in�pirácie. Pri interpretáciisnov je najdôle�itej�í ich jazyk � t. j. systémznakov, ktoré kódujú isté významy.

Na úvodnú èas� nadväzuje kapitola Snár �predmet bádania folkloristov, stav výskumu, kdeautorka zmapovala záujem o snáre v Po¾sku od16. storoèia. Úvodnú èas� uzatvára tým, èo jezámerom, cie¾om a metódou práce. Za cie¾ prá-ce autorka stanovuje opis ústneho snára ako�ánru po¾ského folklóru, t. j. takého typu textu,ktorý vlastní stálu �truktúru, mechanizmy spá-jajúce jeho elementy, ktorý funguje v ohrani-èených komunikaèných a kultúrnych situáciách.Zámerom práce je konkretizova� �ánrové vlast-nosti snára, ako kon�titutívne elementy textu (t.j. obraz a jeho výklad ), komunikaèná intencia,formálna a obsahová stabilizácia textu, zásadyspájania snových obrazov a ich objasnenie, èas-to obsahujúce spôsoby hodnotenia a hodnôt,ktoré vyznávajú ¾udoví interpretátori snov. Ma-teriálovým východiskom práce sú zápisy výkla-du snov získané od 138 informátorov zo 44 lo-kalít Po¾ska, ktoré autorka uvádza v abecednomporadí. V kapitole Snár � vlastnosti �ánru au-torka podáva definíciu pojmu snár, komunikaè-nú intenciu snára, jeho ko�titutívne elementy,

vývin obrazov a ich výklad. Napr. chlieb � akoglobálny obraz znamená � �nieèo ve¾mi dobré�,�bohatstvo�, �hostia�, ale tie� � �chorobu�,�màtvy v dome�, �krí��, �plaè�, �nedobré�,�svár�, �hlad�, �bremeno�, ,,staros��. Tie� ob-raz mô�e by� �pecifikovaný, napr. biely chlieb� znamená �nieèo nedobré�,��a�kosti�, �rados��,èerstvý chlieb � znamená �ve¾mi dobre�, �dos-tatok v dome�, èierny chlieb � znamená �nieèodobré�, ale aj ��a�ký �ivot�, popukaný chlieb �znamená �nebo�tík� atï. Ïalej sú to zásady in-terpretácie snových obrazov. Samostatnú èas�venuje autorka hodnotám vyjadreným v snoch,formálnej a obsahovej stabilizácii textu a kate-goriálnym vlastnostiam snára ako folklórneho�ánru. Druhá kapitola má názov Ústny a písa-ný snár. V èasti Odosielate¾ a príjmate¾ textusnára sa autorka venuje princípu kontaktneja technickej komunikácie ( ústnej, písanej a tla-èenej forme snárov), ktorými boli sny a ich vý-klad zaznamenávané a roz�irované. NasledujeVýber obrazov v ústnom a písanom snári, Spô-soby kon�truovania obrazov v obidvoch typochsnára. Ïalej sa autorka venuje obrazom v ichkonkrétnom výklade, èasto aj explicitnémuohodnocovaniu pomocou adjektív. Tie� kon�ta-tuje podobnosti a rozdiely medzi snármi tlaèe-nými a ústnymi, najmä vo výklade jednotlivýchobrazov.

Tretia obsiahla èas� s názvom Jednotky po-pisu v snári zaèína úvodom Sémantika alebosemiotika? Obraz a výklad majú v ¾udovomsnári charakter vz�ahový: zalo�ený na vzájom-nom saussurovskom zväzku � signifiant (sig-nant)-signifie (signatum), t. j. medzi znakoma predmetom ním oznaèovaným. Takto fungujenapr. 1) obraz v snári � signifiant (dopis) akoin�trument komunikácie, znak, 2) výklad, èi�eoznaèovanie, význam znaku (signifie): (novina,správa), 3) predmet znaku (denotát), vz�ah sno-vého obrazu k vlastnej individuálnej skutoènostisnívajúcej osoby, 4) interpretátor sna (osoba,ktorá sníva) alebo niekto, kto znak (snový obraz)pozoruje a akceptuje ako znak (interpretátor,príjemca), 5) dispozícia snívajúcej osoby k ur-èitému správaniu sa, ktorá je vyvolaná znakom� interpretanta sna. Ïalej autorka vysvet¾uje po-jem obraz ako � signans symbolického znaku.

Zásadnou materiálovou aj interpretujúcoukapitolou práce je �tvrtá èas� s názvom Motivá-

449

cie symbolických významov v ¾udovom snári.Kolegyòa S. Niebrzegowska, vychádzajúcz koncepcie H. Biegleisena, K. Moszyñského,J. Bartmiñského, N. I. Tolstoja vypracovalas oh¾adom na kritériá spomenutých autorovprincípy, na základe ktorých sa vykladajú sno-vé obrazy: 1) zásada opozície obrazu a výkla-du, 2) zásada toto�nosti obrazu a výkladu, 3)zásada podobnosti obrazu a výkladu � a) lexi-kálno-fonetickej, b) sémantickej a poznávacej,4) zásada metonýmie obrazu a výkladu, 5) zá-sada zov�eobecnenia spojená s bezprostrednýmhodnotením obrazu a výkladu, 6) zlo�ené mo-tivácie (= kombinácie rôznych zásad). Autorkasa k jednotlivým zásadám vyjadruje konkrét-ne.

Piatu èas� Svet hodnôt ¾udového snára au-torka zaèína Základnými axiologickými opozí-ciami v snári, napr. �ivý-màtvy, èistý-�pinavý,chudý-tuèný, pekný-�karedý atï. V kapitole�truktúra sveta hodnôt ¾udového snára autorkapredkladá logický model sna pod¾a M. Schele-ra. Samostatnou podkapitolou práce je typoló-gia snov. Druhá ve¾ká èas� knihy s názvom Slov-ník snových symbolov má materiálový charak-ter, kde autorka dokumentuje svoje teoretickévýchodiská. Uvádza tu Slovník snových obra-zov aj s ich výkladom. Vlastnú �truktúru hesiela podhesiel sprístupòuje vo Výkladovom slov-níku na konci knihy. Tu uvádza aj 110 rozpráva-ní o snoch, Bibliografiu, Súbor skratiek, Súborinformátorov.

Kniha je ve¾mi dobre pripravená a vidno, �eje výsledkom dlhodobej autorkinej práce, nie-len teoretickej, ale aj praktických výskumovv teréne a publikovaných materiálov. Kniha jeve¾mi dobre èitate¾ná a pre na�inca obzvlá��zaujímavá, preto�e u nás sa dosia¾ touto prob-lematikou nikto zásadne nezaoberal. Som si istá,�e bude dobrou in�piráciou pre slovenskýchkolegov.

Zuzana Profantová

MÄRCHEN UND LIEDER DER ROMAAus dem Nachlass des Ethnologen AntonHerrmann (1851-1926) übersetzt und he-rausgegeben von Joachim S. Hohmann.Studien zur Tsiganologie und Folkloristik,Bd. 26, Peter Lang Verlag, Frankfurt a. M.1999, 336 s., 18 obr., 6 tab.ISBN 3-631-34489-9. ISSN 0936-6598

V lete tohto roku spolupracovníkov, kolegova blízkych sociálneho vedca, historika, filológaa vedúceho katedry sociológie na Univerzitev Düsseldorfe J. S. Hohmanna zarmútila smut-ná správa: profesor Dr. Joachim Stephan Hoh-mann dòa 3. júla 1999 zomrel na zákernú cho-robu. E�te pred svojím skonom napísal kolegoma spolupracovníkom ve¾mi osobný a ¾udsky pod-farbený list �Zum Abschied...�

J. S. Hohmann sa stal v radoch romistov, alei etnológov známym predov�etkým ako vyda-vate¾ a vo viacerých prípadoch i autor ediènéhoradu publikácií vychádzajúcich v interdiscipli-nárne orientovanej sérii �Studien zur Tsigano-logie und Folkloristik�. Recenzovaný dvadsia-ty �iesty zväzok patrí k tým posledným. Napríprave edície zaèal prof. Hohmann pracova�v roku 1988 a prvé zväzky vy�li tlaèou v roku1990. V sérii publikácií prevládajú romisticképráce autorov tak strednej, ako i západnej, ju�neja stredo-východnej Európy. Edícia v�ak pred-stavuje ako celok zároveò vzácny obraz rôznych(najmä historických, sociologických, kulturolo-gických, etnologických, literárnohistorickýcha v men�ej miere i folkloristických) aspektovvýskumu Rómov a Sintiov v období od ich prí-chodu do Európy prakticky a� do súèasnosti.Za prínos �Studien zur Tsiganologie und Fol-kloristik� v�ak mo�no v prvom rade pova�ova�ve¾mi jednoznaèné prekroèenie hraníc medzizápadnou a východnou èi stredo-východnouEurópou (èo sa týka najmä autorov jednotlivýchzväzkov). Séria publikácií tak prezentuje spolus Rómami èi Sintiami migrujúcimi Európou tie�odli�né metodologické prístupy k ich skúmaniu,ako aj �iroký tematický i teritoriálny záber sle-dovanej problematiky.

Recenzovaný 26. zväzok patrí k publiká-ciám, ktoré zaujmú najmä folkloristov, a to nie-

450

len tých, èo sa zaoberajú rómskym folklórom.Obsahuje toti� popri niektorých u� publikova-ných folkloristických i etnologických prácachAntona Herrmanna (1851-1926) preva�ne do-teraz relatívne nedostupné archívne zápisy po-vestí, rozprávok atï., ako aj úvahy o melódiách� ako ich zberate¾ nazýva � �Wanderzigeuner�.Men�iu èas� tvoria piesne, �básne� (Gedichte),ver�e (Reime) a príslovia uhorských Rómov,pochádzajúce takisto z archívnych prameòov.Výsledky romistických výskumov preva�nekoèovných Rómov z uhorskej èasti bývalej �Do-naumonarchie� sa koncentrujú väè�inou na ob-las� Sedmohradska (dne�né Rumunsko). Dote-raz nepublikované materiály reprezentujú výberz pozostalosti A. Herrmanna, ulo�enej v kni�-nici Univerzity v Szegede. Zápisy a poznatkyo �ivote Rómov získal zberate¾ poèas terénnychvýskumov, realizovaných v spolupráci s vý-znamným po¾ským odborníkom na výskum Ró-mov Heinrichom von Wlislockim v roku 1886.H. von Wlislocki je mimochodom tie� autorom12. zväzku edície �Studien zur Tsiganologie undFolkloristik� (�Zur Ethnographie der Zigeunerin Südosteuropa. Tsiganologische Aufsätze undBriefe auf dem Zeitraum 1880-1905�, 1995).

Keï�e A. Herrmann bol nielen etnológ a ro-mista, ale v prvom rade germanista, najmä pies-ne ponímal ako prejavy �¾udovej poézie� (Volks-dichtung). Pri zápisoch ústneho podania hoprednostne zaujímala jazyková stránka textov,prièom sa sústredil najmä na výskum dialektov.Z h¾adiska etnomuzikológie � napriek tomu, �esamotný Herrmann sa zaoberal aj hudobnoustránkou piesní, èi úlohou huslí v rómskych pies-òach � publikovaný materiál bohu�ia¾ neobsa-huje notové zápisy. Je to �koda, preto�e právemelódie piesní patria dodnes [v skupinách olas-kých Rómov (Vlachiko Roma)] k tým najzaují-mavej�ím. (Sú toti� mimoriadne emotívne, im-provizované, spievané bez sprievodu hudobnéhonástroja a celý spevný i hudobno-taneèný �týlkoèovných Rómov je postavený vlastne na ¾ud-skom hlase a zvukoch.)

Samotný materiál je roztriedený pod¾a via-cerých kritérií: 1. teritoriálne (pod¾a pôvoduRómov: maïarskí, bosniacko-tureckí, z oblastiKalotaszeg atï.); 2. tematicky (�Povesti o arci-vojvodovi Jozefovi�, �Husle v ¾udovej poéziiCigánov v Uhorsku�); 3. �ánrovo (piesne, po-

vesti, rozprávky, detský folklór apod.) Poskytu-je ve¾mi cenný prameò pre ïal�ie folkloristickéi romistické �túdium. Ve¾mi zaujímavé sa uka-zuje najmä porovnanie rómskych povestí a roz-právok, ale i piesní s repertoárom majoritnéhoinoetnického obyvate¾stva, prípadne s ústnymipodaniami väè�iny o Rómoch, kde mo�no ho-vori� o poèetných presahoch a vzájomných vply-voch (dolo�ite¾ných napr. zo slovenského pro-stredia). Popri zápisoch z viacerých oblastíbývalého Uhorska, vrátane slovenských, knihaobsahuje tie� materiál pochádzajúci pôvodnez teritórií mimo tohto územia: od èeských, tu-reckých, bosnianskych, ruských a ïal�ích ko-èovných Rómov. V tejto súvislosti sú ve¾mi za-ujímavé komentáre A. Herrmanna k niektorýmpiesòam. Na základe materiálu v�ak niekedymáme dojem, �e zapisovate¾ nie v�dy rozli�o-val medzi piesòami majority skúmaného úze-mia �o Cigánoch� a rómskym repertoárom.Stretli sme sa tu napr. s exoetnonymom �Zigan�(pou�ívaným v slovenskom èi po¾skom väè�i-novom prostredí v piesòach o Rómoch v�eobec-ne, ale aj napr. v prípade nemeckej men�iny naSlovensku), ale i s viacerými piesòami o Ró-moch, roz�írenými v nerómskom folklóre èijarmoèných tlaèiach (Èechy, Morava, Po¾sko,Slovensko). Texty piesní sú uvádzané buï lenv nemèine, alebo v rómskom origináli spolus prebásneným nemeckým textom. Piesne ko-èovných Rómov poskytujú zaujímavý dokumento mimoriadne emotívnom vnímaní sveta príslu�-níkmi týchto skupín Rómov. Sú na jednej straneakoby výkrikom èloveka v sociálne i existenè-ne krízovej situácii (plaè detí, ktoré opustil je-den, alebo obaja rodièia, pocity osamotenýcha ne��astných sirôt èi polosirôt, sociálne neú-nosná situácia neúplných rodín, opustení part-neri, samota, bieda, zima, hlad, bezvýchodisko-vos� situácie, problémy s pre�itím krutej zimya pod.). Druhú tematickú skupinu tu tvoria pies-ne ¾úbostné, podobné folklórnym prejavominých etník/národov.

Z h¾adiska porovnania rómskeho repertoáru¾udového rozprávania a folklóru majoritnéhoobyvate¾stva bývalej Rakúsko-uhorskej monar-chie je zaujímavá �peciálna kapitola o �Zigeu-ner-Sagen dgl. über Erzherzog Josef� (s. 71-77),publikovaná pôvodne in: �Ethnologische Mit-teilungen aus Ungarn�, Bd. 3, Budapest 1893,

451

s. 112. Doteraz nepublikovaný materiál róm-skych rozprávok nájdeme v rozsiahlej èasti na-zvanej �Rozprávky uhorských (maïarských?)koèovných Cigánov� (Wanderzigeuner), s. 123-245. Zápisy sú zaujímavým dokladom rómske-ho folklóru na jednej strane a vzájomných vply-vov s nerómskou rozprávaèskou tradíciou nastrane druhej. Tieto korelácie mo�no identifi-kova� tak v piesòovej, ako aj prozaickej folklór-nej tradícii Rómov napr. na území Slovenskaprakticky dodnes.

Recenzovanú publikáciu opatril zostavova-te¾ úvodnou �túdiou, poskytujúcou nielen zá-kladné informácie o �ivote a diele A. Herrman-na a jeho vz�ahu k H. von Wlislockému. �túdiaobsahuje tie� hodnotenie postojov zberate¾a azapisovate¾a bohatého folklórneho materiáluk rómskemu etniku z poh¾adu súèasnej romis-tiky. Hohmann hodnotí A. Herrmanna ako znaè-ne nepriate¾sky naladeného voèi rómskemu oby-vate¾stvu a jeho spôsobu �ivota. Napriek tomuvysoko vyzdvihuje popri hodnote zozbierané-ho materiálu najmä jeho èinnos� vedecko-orga-nizaènú, ktorou sa sna�il vzbudi� záujem o vý-skum rómskeho etnika v Európe. NapriekHerrmannovým názorom Hohmann výskumní-ka vysoko hodnotí ako folkloristu a romistu.Samotné �túdie autora, najmä tie, ktoré sa do-týkajú �ir�ích porovnávacích komentárov k pub-likovaným folklórnym textom Rómov z rôznychoblastí Európy i mimo nej, èi informácií o spô-sobe �ivota koèovných Rómov, predstavujú dnesu� historický dokument o kultúre a ústnych pre-javoch �peciálne koèovných Rómov predov�et-kým z územia bývalého Uhorska. Je potrebnéich osobitne vyzdvihnú� najmä ako prameò preïal�ie folkloristické a porovnávacie �túdium.

Eva Krekovièová

PAUEL J. POLANSKIJ:TÍ�IVÉ MLÈENÍVydavate¾stvo G plus G. Praha 1998.

V èeskej verejnosti u� nieko¾ko rokov rezo-nuje otázka vyrovnania sa s holokaustom róm-skej populácie na území Èiech. Odborne saproblematikou nieko¾ko desa�roèí zaoberá his-

torik Ctibor Neèas a jeho vedecké poznatky súrelatívne najkomplexnej�ie. Výsledky svojichbádaní publikoval v desiatkach �túdií a nieko¾-kých monografiách. Prvá vy�la pod názvom Nadosudem èeských a slovenských cikánù v letech1939�1945 (Brno 1981). Dokladá postup �tát-nej moci vo vz�ahu k Rómom v Nemecku ainých krajinách s dôrazom na územie Protekto-rátu Èechy a Morava. Sleduje dopad byrokra-tických postupov od poèiatoènej evidencie Ró-mov a �rómskych mie�ancov�, cez obmedzeniavo¾ného pohybu a� po deportácie do vyhladzo-vacích táborov. Vychádzajúc z archívnych ma-teriálov mapuje existenciu internaèných tábo-rov v obciach Lety a Hodonín u Kun�tátu a� podeportácie do Osvienèimu � II.�Brzezinky. Ne-skôr vydal ïal�ie dve publikácie Andr� oda ta-boris. Vìzòové protektorátních táborù 1942�1943 (Brno 1987) a Au�vicate hi kher báro �Èe�tí vìzòové cikánského tábora (Brno 1992).Spoloène s etnomuzikológom Du�anom Holýmv prvej polovici 90. rokov napísal knihu �alu-jící píseò (Brno 1993), kde sa rovnocenne s his-torickými a archívnymi prameòmi pou�ívaspomienkové rozprávanie bývalej väzenkynez Osvienèimu.

A� pä�desiat rokov po skonèení druhej sve-tovej vojny bol v blízkosti bývalého tábora v Le-tech odhalených pamätník obetiam. Pietny aktsa konal aj zásluhou verejného tlaku vyvíjané-ho samotnými Rómami, romistickými aktivis-tami a v neposlednom rade pod tlakom odbor-ných argumentov. O dva roky neskôr sa konalospomienkové zhroma�denie na miestach ïal�ie-ho internaèného tábora pre Rómov � v obciHodonín u Kun�tátu.

Verejná diskusia v posledných dvoch�trochrokoch získala nový rozmer. Tlak smeruje k lik-vidácii ve¾kovýkrmne prasiat, ktorú v r. 1973dobudovali èiastoène na ploche bývalého tábo-ra v Letech. V kauze sa v posledných dvochrokoch anga�uje aj splnomocnenec vlády ÈRpre ¾udské práva Petr Uhl. Verejnos� v�ak pod¾av�etkého nie je naklonená k radikálnym rie�e-niam, teda k zru�eniu ve¾kovýkrmne prasiat.Pod¾a posledného prieskumu verejnej mienky,realizovaného 6. 4. 1999 agentúrou Sofres �Factum, je proti likvidácii 67,8 % opýtaných.

Druhá èas� aktivít smeruje k vyvodeniutrestnej zodpovednosti za dianie v rómskych

452

táboroch poèas vojny. Nieko¾ko aktivistovv otázke dodr�iavania ¾udských práv, medzinimi Fedor Gál, Markus Pape, ¼ubo� Zubák,v roku 1997 iniciovalo podanie trestného ozná-menia pre podozrenie zo spáchania trestnéhoèinu genocídy na Rómoch poèas druhej sveto-vej vojny.

V uvedenej situácii ako snahu o odbornúargumentáciu je mo�né vníma� dve publicistic-ké práce, ktoré vy�li v pra�skom vydavate¾stveG plus G. V roku 1997 to bola kniha nemecké-ho novinára Markusa Papeho A nikdo vám ne-bude vìøit, ktorého anga�ovanos� a postoje sújednoznaèné. Svedèí o tom aj formulácia dva-nástich téz v závere uvedenej publikácie. Ok-rem iného v nich kon�tatuje: �V letském táboøebyla bìhem doby, kdy vykonával funkci veliteletábora Josef Janovský, spáchána tì�ká ublí�enína zdraví, usmrcení z neopatrnosti, v koneènéfázi genocida. Lety byly od srpna 1942 do led-na 1943 vyhlazovacím táborem � ov�em ne ofi-ciálnì. Trestné èiny byli spáchané úmyslnì.�A ïalej: �V Letech a bìhem pøímých deportacíèeských Romù a Sintù do Osvìtimi bylo z velkéèásti znièeno jejich hmotné kulturní dìdictví.Podstatná fakta o letském táboøe jsou zamlèo-vána.� Tie� uvádza, �e je podozrenie, �e v Le-tech dochádzalo k vra�dám, popravám a zná-silneniam, èo v�ak doposia¾ známe historicképramene nepotvrdzujú, ale ani nevyvracajú.V závere vyjadruje názor, �e verejnos� je k utr-peniu letských väzòov ¾ahostajná a akýko¾vekprejav odporu proti genocíde nenachádza spo-loèenskú odozvu.

Druhá publikácia vydavate¾stva G plus Gvy�la v roku 1998. Autorom je Pauel J. Polanskija má názov Tí�ivé mlèení. Mo�no ju pova�ova�za doplnenie, prehåbenie a potvrdenie záverovpredchádzajúcej práce, predov�etkým v otázkezlého zaobchádzania a týrania s následkomsmrti ve¾kého poètu internovaných. MarkusPape aj Pauel P. Polanskij sú presvedèení o sku-toènosti, �e v Letech zahynulo nieko¾konásob-ne viac Rómov, ne� udáva Ctibor Neèas na zá-klade výskumu archívnych prameòov.

Publikácia Tí�ivé mlèeni je zostavená z vý-povedi ¾udí, spojených v rokoch 1941�1943s táborom v Letech. Podstatnú èas� tvoria vý-povede väzòov, ktorí pre�ili, zaujímavé je zara-denie výpovedí ich blízkych rodinných príslu�-

níkov (partnerov, detí). Druhú èas� knihy tvoriavýpovede rodinných príslu�níkov táborovéhopersonálu a nieko¾ko prepisov výòatkov z po-licajných výsluchov krátko po roku 1945. Vý-povede majú �ir�í tematický záber a okrem in-formácií bezprostredne sa via�úcich k pobytuv tábore obsahujú podrobnosti o rodinnom zá-zemí pred vojnou, informácie o individuálnomvyrovnávaní sa s postkoncentraènou traumou,o spôsobe �ivota po skonèení vojny a v súèas-nosti, a sú roz�írené o názory na �ivot po roku1989 s informáciami o náraste prejavov xeno-fóbie.

Memoráty sú v podstate prepisy �trukturo-vaných rozhovorov. Otázky nie sú v memorátezaznamenané, ale pod¾a odpovede sa dá usudzo-va�, �e prístup bol ve¾mi sugestívny a pýtajúcisa viacmenej obmedzil na uzatvorené otázky.Metodika práce pravdepodobne poznaèila ajkvalitu obsahu výpovedí, respondent nemalmo�nos� rozvinú� hlb�iu výpoveï. Druhý meto-dologický nedostatok vidím v metóde záznamu.Výpoveï nebola zaznamenaná na audionosiè(prípadne audio-videonosiè), ale pretlmoèená doangliètiny manuálne zapísaná. Mimochodom,argument, �e výskumný tím sa obával zneu�itiainformácií, sa mi zdá irelevantný. Veï predsaokam�ite (teda aspoò autor tak uvádza na s. 18)vznikol poèítaèový záznam. Okrem toho výpo-vede aj s identifikaènými údajmi vy�li kni�nea sú prístupné naozaj �irokej verejnosti. Tu sa�iada doda�, �e aj tam, kde bola asi vyslovenápo�iadavka anonymity, nie v�dy sa ju podarilouchova�. (Identitu výpovede respondentky J. M.� s. 103 � 106 � odha¾uje poznámka è. 1.)

Údaj v tirá�i informuje, �e pôvodný textknihy je anglický a a� následne bol prelo�enýdo èe�tiny. Dá sa predpoklada�, �e trojnásobnýpreklad výpovedí sa mohol odrazi� aj na kvaliteobsahu výpovede.

Na druhej strane mnohé názory responden-tov sú mimoriadne originálne a v zdanlivonepodstatných poznámkach sa odzrkad¾uje pod-stata existencie rómskej populácie v predvoj-novom období. Napríklad Mária Petrovská z ro-diny brusièov no�ov a kolotoèiarov ostrihaniedlhých vlasov po príchode do tábora komentu-je: �Lépe by bývalo, kdyby mi je matka ostøíha-la ne� jsme �li do Letú. Mohla by je prodat (s.135). Dá sa predpoklada�, �e práve pragmatiz-

453

mus bol základným postulátom existencie jej,jej rodiny a ¾udí �iviacich sa poskytovaním prí-le�itostných slu�ieb. Zaujímavé sú aj isté ná-znaky na javy tradiènej kultúry, napr. zmienkao neprípustnosti pra� mu�ské a �enské �aty spo-lu (s. 100). Na druhej strane v�ak tvrdenie: �Ro-mové vìøí buï v odvìtu no�em, nebo v mlèení�ako zov�eobecnenie o tradiènej kultúre sa zdáby� nadnesené.

Z môjho poh¾adu nedostatkom publikácie jeaj absencia rekapitulácie základných poznatkovo tábore v Letech, èo by èitate¾ovi pomohlozorientova� sa v problematike, ale aj v samot-ných výpovediach. Napríklad vo výpovedi Má-rie Èandovej (s. 36), A. F. (s. 83), ale aj V. V. (s.182) sa stretávame s faktom, �e väzni boli z tá-bora prepustení. Zároveò sa objavuje zdôvod-nenie, �e dotyèní nevedia, preèo boli uväznenía explicitne popierajú rómsku identitu. Mô�e tosúvisie� s faktom, �e tábor v prvej fáze svojejexistencie do 9. 3. 1942, resp. 1. 1. 1942 bolkárnym táborom pre tých, ktorých re�im pova-�oval za osoby �títiace sa práce. A� v druhej fázeexistencie tábora tam boli sústreïovaní Rómo-via ako príslu�níci skupiny pova�ovanej za aso-ciálnu (bli��ie Ctibor Neèas).

Urèite nebolo ¾ahké bývalých väzòov vyh¾a-da� a presvedèi� k rozhovoru. Verím, �e nároè-nos�ou témy bola determinovaná aj rozprávaè-ská príle�itos�, ale azda aspoò v poznámke bysa �iadalo popísa� okolnosti, za ktorých sa roz-hovor konal, prípadne èi i�lo o prvý kontakt,alebo niekto z výskumného tímu u� s respon-dentom hovoril. Je prirodzené, �e pri prvomkontakte je respondent uzatvorenej�í, èo ovplyv-òuje aj jeho ochotu vyjadri� sa k niektorým té-mam. Pri opakovaní rozhovoru okrem inéhovzniká priestor aj na overenie, doplnenie a pre-håbenie údajov.

V�etky publikované výpovede väzòov majúrovnakú �truktúru. V úvode sú pasportizaènéúdaje o informátoroch, ktoré pova�ujem za ve¾-mi cenné. Vysoko hodnotím, �e bádatelia sasna�ili v úvode ka�dého rozhovoru o struènýpopis rodinného zázemia informátora pred od-vleèením do tábora v Letech. Respondent v nie-ko¾kých vetách popisuje rodinu, z ktorej pochá-dzal, uvádza mená, dátumy narodenia rodièov,súrodencov, partnerov, detí.... Uvádza tie� byd-lisko pred vojnou a spôsob ob�ivy rodiny, prí-

padne územie, na ktorom sa rodina pohybovalaa ponúkala svoje slu�by. Cenné sú odvolávkyna spríbuznené rodiny.

Ïal�ia èas� výpovede sa týka èasu bezpros-tredne pred umiestnením do tábora, oznámeniuo deportácii, priebehu a spôsobe presunu. Zapov�imnutie stojí, �e deportovaní prichádzali navlastné náklady, niekedy so svojimi koòmia vozmi. Proti internácii sa asi nebúrili, o väè-�ej asistencii polície nie sú doklady, èo mô�edokazova�, �e pravdepodobne vôbec netu�ili,kam prichádzajú.

Pasá�e o príchode do tábora sa vo výpove-diach takmer nelí�ia. Boli pozbavení osobnéhomajetku, ostrihaní, niektorí oholení na v�etkýchèastiach tela, èas� internovaných dostala väzen-ské �aty. V�etci uvádzajú, �e rodiny boli rozde-lené, deti oddelené od matiek. Ubytovaní boliv nevyhovujúcich podmienkach. V jednej výpo-vedi (s. 112) je zmienka o vytváraní akéhosi sú-pisu a fotodokumentácie po príchode do tábora.

Mnohým respondentom utkvela v pamäti reèvelite¾a Janovského po príchode do tábora,v ktorej zvykol zdôrazni�: �Brána sa pøed vámiotevøela, teï je zavøená. A nemyslete si, �e seodsud nìkam vrátíte. Jedna cesta vás sem do-vedla, dal�í zastávka bude a� v nebi� (s. 126,respondentka Bo�ena Ru�ièková).

V reakciách na chod tábora respondentizhodne popisujú ve¾mi zlé zaobchádzanie a ne-vyhovujúce podmienky, èo komentujú aj slova-mi: Dávali sme doma lep�í jídlo na�im prasa-túm... (s. 191, s. 216). Niektorí informátoriudávajú, �e ¾udia v tábore zomierali aj od hla-du, prièom v�ak hladovanie nebolo nevyhnut-né, preto�e v tábore bol dostatok potravín, aledozorci ich zámerne nevydávali. �a�ká práca,zlá strava a pre¾udnené ubikácie sa pod¾a res-pondentov podpísali na vysokej chorobnostia poèetnosti úmrtí. Ostatne, aj ïal�í bádateliadokazujú, �e týfová epidémia na jar roku 1943vôbec nemusela vypuknú�, keby sa v táboredodr�iaval aspoò �tandardný zdravotný re�im.V súlade s názorom radikálnych romistickýchaktivistov bola v tábore vysoká úmrtnos� pre-dov�etkým v dôsledku zlého zaobchádzania,bitiek, týrania, znásilòovania �ien a cielenéhozabíjania novorodencov. P. Polanskij získal vý-povede, kde na otázky o poètoch úmrtí infor-mátori hovoria o stovkách, ba a� tisíckach màt-

454

vych do 9. 8. 1943 � keï bol tábor zru�ený. Tátoinformácia je v rozpore s údajom uvádzanýmC. Neèasom, s ktorým sa identifikovalo viace-ro odborníkov. Pod¾a archívnych údajov táboromv Letech pre�lo 1 319 Rómov, z nich zahynulo327, z toho 241 detí. Táto otázka si pravdepo-dobne bude vy�adova� hlb�í interdisciplinárnyvýskum.

Respondenti za najväè�ie utrpenie, ktorépre�ili v tábore, pova�ovali hlad, �a�kú prácu,bitku, zlé zaobchádzanie, smr� blízkych... zried-kavej�ie sa s�a�ujú na stratu slobody, ani v jed-nej výpovedi sa nevyskytuje výhrada k stratesúkromia. Práve túto skutoènos� èasto uvádzajúväzni z iných koncentraèných táborov, gulagov.� Bolo by potrebné tento fakt overi�, preto�e akRómovia skutoène nepoci�ovali stratu súkromiaako vá�ny nedostatok, mô�e ís� o jav súvisiacis tradiènou kultúrou, resp. sociálnou �truktúrou,èo mnoho vypovedá o kultúrnej typológii.

Pomyselne táto èas� rozhovoru konèí v ro-ku 1943, keï v tábore v Letech vypukla tyfo-idná horúèka a neskôr bol úplne zlikvidovaný.Èas� väzòov bola prepustená, ale podstatná èas�internovaných bola deportovaná do rómskehotábora v Brzezinke II � v Osvienèime.

Z viacerých rozhovorov sa dá dedukova�, �eïal�í okruh otázok sa týkal úvah o vyvodenízodpovednosti za existenciu tábora v Letecha ne¾udské zaobchádzanie. Pomerne obsiahlaèas� rozhovorov sa venovala otázke od�kodne-nia � finanèného aj morálneho. Preva�ná väè�i-na respondentov sa pod¾a výpovedí cíti prinaj-men�om dotknutá, �e utrpenie, ktoré oni a ichblízki pre�ili v Letech, nebolo finanène dosta-toène kompenzované. V tejto súvislosti sa ob-javuje aj hodnotenie letského tábora ako jedné-ho z najkrutej�ích vôbec. Viacero respondentovusudzuje, �e k vyrovnaniu nedo�lo aj preto, �eukrutnosti neboli páchané de facto v priamejzávislosti od rozkazov rí�skych úradov, ale naich výkone sa priamo podie¾ali èeské orgánya táborový personál nie nemecký, ale èeský. Voviacerých výpovediach nájdeme motív, �e ¾udia,ktorí pre�ili 2. svetovú vojnu v Letech, po voj-ne opustili Èeskoslovensko. Ako dôvod uvádza-jú, �e sa nedokázali zmieri� s faktom, �e utrpe-nie im spôsobili �vlastní spoluobèania�, alenajmä po takejto skúsenosti mali strach z bu-dúcnosti.

Otázke postkoncentraènej traumy je veno-vaná iba okrajová pozornos�. Viacerí respondentiuvádzajú, �e e�te dlho po návrate k be�nému�ivotu trpeli pocitom úzkosti, �e sa u nich pre-javovali rôzne somatické poruchy. Viackrát saobjavuje, �e práve rozhovor s autormi publiká-cie je jednou z mála príle�itostí hovori� o hrô-zach pre�itých v Letech.

Závereèná èas� rozhovoru je venovaná súèas-nému postaveniu Rómov v èeskej spoloènosti.Azda ani v jednej výpovedi sa nenájde kladnéhodnotenie vývoja v Èeskej republike po roku1989. V�etci respondenti poukazujú na výraznézhor�enie spoloèenského postavenia Rómov.Mnohí majú osobnú skúsenos� s rasovo motivo-vanými verbálnymi a �ia¾bohu aj fyzickýmiútokmi. Okrem toho poci�ujú ako krivdu, �eèeská spoloènos� je ¾ahostajná k ich utrpeniupoèas druhej svetovej vojny, ale aj k ich posta-veniu v súèasnosti. Výpovede o existencii �vep-øínu� sú jednoznaèné, resp. pova�ujú ho za poní-�enie a znesvätenie miesta odpoèinku ich blízkych.

Na záver zostáva doda�, �e podobné výskumya publikácie sú vzh¾adom na mieru spracova-nia danej témy potrebné. Nevyhnutná je v�akobjektivizácia v�etkých poznatkov. Otázka vy-vodenia trestnej zodpovednosti voèi èeskémupersonálu v tábore v Letech je v�ak nato¾ko cit-livá, �e treba postupova� ve¾mi opatrne. V èasevysokej miery spoloèenského odstupu k Ró-mom a zároveò vysokej miery odmietavýchstereotypov by radikálne, i keï spravodlivé rie-�enia mohli vyostri� spoloèenské napätie.

Zuza Kumanová

CASTEL, ROBERT:A SZOCIÁLIS KÉRDÉS ALAKVÁL-TOZÁSAIBudapest, Max Weber Alapítvány � Wes-ley Zsuzsanna Alapítvány � Kávé Kiadó1998.

Preklad obsiahlej práce francúzskeho socio-lóga Roberta Castela Premeny sociálnej otázky,vydanej v roku 1995 vo vydavate¾stve LibraireArthéme Fayard, ktorý bol pre svoju invenènos�

455

uverejòovaný na pokraèovanie v maïarskomèasopise Esély, vy�iel onedlho aj v samostatnejmonografickej podobe.

Castelov rozbor je zaujímavý predov�etkým�irokým èasovým záberom a �írkou výkladu.Hoci hlavnú líniu jeho výkladu tvorí vývoj ná-mezdného vz�ahu, resp. jeho premeny od feu-dálnej pripútanosti v predindustriálnej spoloè-nosti a� po jeho viac èi menej individualizovanúpodobu v postindustriálnej spoloènosti, sústre-ïuje sa predov�etkým na sociálne problémy, kto-ré sú výsledkom prerodu tradiènej spoloènostina modernú industriálnu, na vývoj systému so-ciálnej starostlivosti a na problematiku krajnejchudoby.

V prvej kapitole analyzuje systém organi-zácie práce a sociálnej starostlivosti v tradiènejspoloènosti, ktorý v podmienkach feudalizmucharakterizuje ako uzavretú �truktúru, ktoránadväzuje na primárnu sociabilitu spoloèenstvazviazaného príbuzenskými a susedskými väz-bami, zároveò v�ak re�pektuje stavovské uspo-riadanie feudálneho systému. Problém krajnejchudoby v tomto prostredí tvoria tuláci a �ob-ráci, ktorých v�ak daný spoloèenský systém bolv zásade schopný integrova�. V súvislosti so sta-rostlivos�ou o krajnú chudobu v stredovekuCastel polemizuje s preceòovaním úlohy cirkvipri formovaní systému sociálnej starostlivosti(s. 40-46). Nespochybòuje význam charitatív-nej èinnosti cirkvi, upozoròuje v�ak na hranicemilosrdenstva, ktoré v uèení, a potom aj pria-mo v sociálnej starostlivosti uprednostòovalourèité kategórie chudoby (dobrovo¾ná askéza,telesné postihnutie, siroty). Konanie dobrav kres�anskom chápaní predstavovalo spoloèen-skú povinnos�, akt milosrdenstva bol predpo-kladom pre vykúpenie, ba výrazom �potrebychudoby�, na druhej strane v�ak z neho vyplý-valo spoloèenské oèakávanie, �e chudobný �adresát podpory sa bude �primerane správa��(podriadené postavenie, prejav vïaènosti, re�-pektovanie svojho postavenia). Pre ostatné ka-tegórie chudoby, predov�etkým pre kategóriu�práceschopných� (zdravých dospelých) ¾udí naokraji spoloènosti znamenalo vyèleòovanie az neho plynúce predsudky a stereotypy tvrdúrealitu, oznaèovanie stigmou nebezpeènostia zbytoènosti, v duchu ktorej sa niesli aj prvé�tátne zásahy voèi �obrákom a tulákom.

Postupný rozklad agrárnej spoloènosti na-ru�il tradièný systém sociálnej starostlivosti, naktorý postupne sa industrializujúca spoloènos�nadviazala len nedostatoène, analyzuje Castelv dvoch nasledujúcich kapitolách. Masová chu-doba, pauperizmus, ktorý predstavoval nový jav,vyplývajúci z ekonomicko-spoloèenskýchzmien a ktorý v porovnaní s tradiènou spoloè-nos�ou nemá v kvalite, ani v kvantite obdobu,pova�uje Castel za hlavný sociálny problém, zasociálnu otázku modernej liberálnej spoloènosti.V súvislosti s modernizáciou Castel upozoròu-je, �e oproti modelu relatívne rýchlej moderni-zácie v urbánnom prostredí netreba zabúda� najej iný model vo vidieckom prostredí, ktorý cha-rakterizuje pomal�í priebeh a zachovávanie tra-diènej siete sociálneho zabezpeèenia (rodina,susedstvo, komunita, s. 205).

V ïal�ej èasti monografie sa autor sústreïu-je na problematiku sociálneho postavenia a namo�nosti sociálnej mobility námezdne pracu-júcich, ktorí predstavujú nový sociálny statusindustriálnej spoloènosti, av�ak bez dostatoè-ných garancií a práv v spoloènosti. Na príkladeFrancúzska a Ve¾kej Británie naèrtáva, ako saformovali sociálne �táty (Welfare state) v zá-padnej Európe.

Diskusie o budúcnosti sociálneho �tátu, kto-ré trvajú v západnej Európe od 70. rokov 20.storoèia, sa stali východiskom pre závereènúkapitolu Nová sociálna otázka, v ktorej Castelzdôrazòuje, �e modernizácia priniesla na jed-nej strane individualizmus pozitívny, ale aj ne-gatívny � tento chápe ako vytrhnutie èlovekaz tradiènej záchrannej sociálnej siete (aj soli-darita v rámci príbuzenských vz�ahov je v sú-èasnej spoloènosti oslabená). Sociálna otázkasúèasnej spoloènosti tkvie naïalej v problémespoloèenskej integrácie, ktorá sa v�ak vo svo-jich metódach musí oprosti� od príli�nej byro-kratizácie a ktorá má pomôc� odstráni� dôsled-ky negatívneho individualizmu.

Pútavý výklad, bohato ilustrovaný citátmiz dobových zákonníkov, novín, z beletrie a inýchprameòov, je zaujímavým a podnetným príno-som pre �túdium problematiky sociálnej starost-livosti (tradiènej, cirkevnej, mestskej, �tátnej),vzniku a vývoja sociálneho �tátu, problému kraj-nej chudoby, ale aj prechodu tradiènej spoloè-nosti k industriálnej, ako aj zlomových sociál-

456

nych problémov v období modernizácie. Ne-sporne prínosná, aj vzh¾adom na historický ex-kurz, je aj pre poznanie problému chudoby v sú-èasnej spoloènosti.

Gabriela Dudeková

BRONISLAWA KOPCZYÑSKA-JAWORSKA:LÓD� I INNE MIASTAKatedra etnologii UniwersytetuLódzkiego, Lód� 1999. Strán 167.

Meno Bronislava Kopczyñska�Jaworskapredstavuje v etnológii (nielen po¾skej) pojem.Nemo�no sa divi�, �e polstoroèie jej aktívnejvedeckej práce nepre�lo bez pov�imnutia. K dô-sledkom významného �ivotného jubilea patrí ajsúborný zborník Lód� i inne miasta.

Obsahuje 14 �túdií, v ktorých si autorkav�íma rôzne aspekty etnológie mesta. S výnim-kou závereènej spomienkovej práce Z historiijednej rodziny boli publikované v odbornýchèasopisoch a publikáciách v rokoch 1985-1998.Zostavovatelia rozdelili tieto príspevky do �ty-roch tematických blokov. Prvý z nich, Antro-pológia mesta, priná�a dve �túdie teoretickéhozamerania. Najmä �túdia rovnakého mena(1987) mala v dobe svojho vzniku zásadný výz-nam a svoju aktuálnos� nestratila ani s odstu-pom rokov. Druhá èas�, nazvaná Lod� oèamiantropológa zahrnuje tri práce venované mestu,v ktorom autorka dodnes �ije a pôsobí. Najpo-èetnej�ie zastúpený je blok Mestská kultúra (8prác). U� názov Rodinné spomienky definujúzameranie závereènej èasti. Obsahuje dosia¾nepublikované osobné fragmenty rodinnéhocharakteru. Ako celok znamenajú významnýetnologický prameò.

Väè�inu �túdií, ktoré sú zaradené do zborní-ka Lód� i inne miasta, som èítal u� �v originá-li�, preto�e nepochybne predstavujú dôle�itýodborný prínos a cennú in�piráciu pre výskummesta nielen v Po¾sku, ale prakticky vo v�et-kých krajinách strednej a východnej Európy. A�teraz, keï vidím práce oslávenkyne sústredenédo jedného korpusu, doká�em v�ak oceni� v pl-

nom rozsahu význam, ktorý Bronislawa Kop-czyñska-Jaworska znamená pre urbánnu etno-lógiu v�eobecne a slovenskú konkrétne. Trebaveri�, �e zaslú�ené laudatio jej dlhoroènej ve-deckej práce nebude chápa� ako signál pre od-chod na odpoèinok, ale naopak, ako podnet doïal�ích výskumov a publikácií. Som presved-èený, �e povedala k problematike mesta ve¾a,ale zïaleka nie v�etko...

Peter Salner

PAVOL BREIER � JURAJ �PITZER:... AKO ZOMIERA MESTO(Bratislava �es�desiatych a sedemdesia-tych rokov)Vydal Ivan �tefánik, Bratislava 1999.

Èitate¾ a divák tejto knihy sa prostredníc-tvom slova a obrazu mô�e oboznámi� s jednou(nie ve¾mi radostnou) etapou vývoja Bratisla-vy. Autori priná�ajú v�ak viac, ne� len doku-ment o zániku jednej tváre mesta. Spolu s de�-trukciou nedávnej romantiky zároveò pribli�ujúducha normalizovanej spoloènosti.

Smutná atmosféra publikácie (a doby) naj-mä v mysli star�ích nevyhnutne evokuje nostal-gické obrazy �peknej Bratislavy�, ktorá dnes u�pre�íva len v dobových poh¾adniciach a spo-mienkach. Musela toti� na�dy ustúpi� novým(a nie v�dy lep�ím) hodnotám. V priebehu 20.storoèia sa Bratislava nieko¾kokrát zmenila, kýmsa �z provinèného hniezda na okraji Viedne�stala mestom s ve¾kými ambíciami. Spolu sosvojimi obyvate¾mi za�ila nástupy a pády rôz-nych �tátnych útvarov a politických systémov.Vyrastali (no aj zanikali) budovy, úrady, továr-ne a mosty, menili sa symboly. V prvom radev�ak prichádzali a odchádzali ¾udia. Po rozpademonarchie odi�li jej prívr�enci, koncom tridsia-tych rokov mesto museli opusti� Èesi a �idia,po oslobodení zas Maïari a Nemci, február 1948vy�tval predstavite¾ov �reakènej bur�oázie�,neskôr pri�la na rad �augustová emigrácia�. Naich miesto povolávali tých, od ktorých èakalilojalitu. V posledných desa�roèiach sa tu pre-

457

mie�alo mno�stvo rozlièných názorových a kul-túrnych vrstiev.

Kniha �Ako zomiera mesto� svojím charak-terom (ale u� emotívne zvoleným názvom) pri-bli�uje (priam vnucuje) atmosféru de�trukcieBratislavy. Èitate¾ (divák) poci�uje zúfalstvopamätníkov zo znièenia hodnôt, ktoré e�te ne-dávno boli súèas�ou ka�dodenného �ivota oby-vate¾ov. S prijatím tejto nespornej skutoènostisa v�ak vynára otázka, kedy zomiera mesto.Parí� za�il likvidáciu svojho �brucha�, v Prahezmizlo z povrchu sveta �idovské geto. Mámv�ak pochybnosti, èi zánik pamiatok urèitej(akoko¾vek ob¾úbenej) epochy skutoène zname-ná zánik mesta. Dejiny poznajú aj takéto prípa-dy. V dôsledku prírodných katastrof zmizli Pom-peje èi mayské mestá, ¾udské aktivity znièilistarozákonné Jericho, púnske Kartágo. Druhásvetová vojna takmer vymazala z mapy svetaRotterdam, Coventry, Var�avu, Drá�ïany.

Mo�no v�ak dáva� osudy Bratislavy do jed-nej roviny s uvedenými príkladmi? Mnohí pa-mätníci bez zaváhania odpovedia kladne.V mysli sa im vybavia vynútené zmeny v �truk-túre obyvate¾stva. Spomenú si na príbuzných,priate¾ov, susedov alebo známych, ktorí nemalisprávny pôvod èi názor, a preto museli odís�.V duchu zas uvidia mesto svojej mladosti: ná-silne zlikvidované Podhradie, zaniknuté korzo,zdevastované Suché mýto èi Kamenné námes-tie, asanovanú synagógu, nav�dy stratené AuCafé, Fajku, vináreò Stelzer, Albánsku re�tau-ráciu, �eleznú studnièku a mnohé iné budovy,ku ktorým si vytvorili blízky vz�ah, no dnes u�neexistujú. Moderné objekty, ktoré stoja na ichmieste (obchodný dom, Nový most, obytnédomy atï.) im nedoká�u nahradi� stratené hod-noty minulosti.

Napriek miere de�trukcie stále pochybujem,èi slovo zomieranie primerane vyjadruje to, èosa prihodilo. Dôverne poznám spomienky oby-vate¾ov rôznych vekových skupín na mesto ichmladosti. Videl som dobové fotografie, rozprá-val som sa s ¾uïmi, ktorí sa tu narodili a strávilisvoj �ivot. Spája ich nostalgická láska k Brati-slave, paradoxne ich v�ak rozde¾ujú konkrétnezá�itky. Podoby mesta a jeho èastí boli toti� inépre tých, èo tu �ili na zaèiatku storoèia, medzivojnami alebo po druhej svetovej vojne. De�-trukciu nemo�no spája� len s komunistami èi

obdobím dvoch desa�roèí, preto�e prebieha (hociv men�om meradle) permanentne. Bratislavu20. storoèia nemo�no vníma� staticky, preto�eide o �mesto v pohybe�. Dôsledkom dynamikyprocesov budovania a nièenia je zmena � razk lep�iemu, inokedy k hor�iemu. Najmä v prí-pade posledných desa�roèí platí skôr to druhé,tak�e mo�no hovori� o ��karedej Bratislave�.Stratila sa niekdaj�ia trojjazyènos�, romantika,zmizla tolerancia, zmenila sa celková atmosfé-ra. Neznamená to v�ak smr�, zánik mesta.

Kniha Ako zomiera mesto je zaujímavýmdielom. Ako dokument (obsahom aj názvom)v�ak viac vypovedá o náladách autorov (resp.zostavovate¾a) ne� o dobovej Bratislave a jejïal�ích perspektívach...

Peter Salner

JOZEF MLYNARÈÍK a kol.:CHLEBNICE V PREMENÁCH ÈASUHistoricko-etnografická monografia1556-1996.Martin 1997, 304 s., 78 fotografií è.b.v texte a 32 farebných v prílohe.

Od 60. rokov do súèasnosti mo�no na Slo-vensku sledova� narastanie záujmu vidieckehoobyvate¾stva o svoju minulos�. Nemyslím len napublikované výsledky výskumov centrálnychvedeckých in�titúcií alebo na rozvoj regionalis-tiky v múzejníctve, ale na priamy záujem pred-stavite¾ov obcí na spracovaní ich dejín a ¾udo-vej kultúry. Tieto tendencie azda najviacnaplòuje Orava, dediny a mestá ktorej inicio-vali vydanie u� 29 svojich vlastivedných mo-nografií. Aj keï väè�ina z nich vy�la v posled-ných 10 rokoch vo vydavate¾stve Petra Hubuv Dolnom Kubíne, obsahovo a formálne súznaène rôznorodé, a preto sa nijaká recenziav uvedenom �ánri neobíde bez kritického po-rovnávania.

PhDr. Jozef Mlynarèík, CSc., historik a skú-sený múzejník,1 sa podujal napísa� netradiènevýnimoènú historicko-etnografickú monografiuobce Chlebnice. Je to jeho tretia kniha tohtodruhu. Zostavil a napísal podstatnú èas� textu

458

monografie Trstenej 2 z roku 1973 s prispenímviacerých autorov. Mala klasickú �truktúru odopisu prírody, cez históriu, ¾udovú kultúru posúèasné premeny sídelného a kultúrneho pros-tredia. V roku 1996 napísal knihu o históriia spôsobe �ivota posledných troch generáciísvojej rodnej obce Lokca. Nezaradil do nej ob-vyklé kapitoly o prírodných podmienkach, týchsa dotýka len v súvislostiach, v ktorých limi-tovali konanie ¾udí. Ved¾a kritického spracova-nia histórie z archívnych prameòov, zasvätenýopis spôsobu �ivota je výpoveïou z autopsiea mo�no ho pou�i� ako etnografický prameò.

V monografii obce Chlebnice sa autor sna-�il èiastoène vráti� k tradiènej schéme. Napísalsíce len 62% autorských textov, ale pre iný od-bor spoluautora (kap. Príroda Chlebníc a oko-lia ) ponechal 7% a 31% venoval svedectvuspomienkového rozprávania Chlebnièanov. Naj-rozsiahlej�ia kapitola V premenách dejín je pô-vodnou profesionálnou prácou skúseného his-torika, stavanou na �irokom �túdiu archívnychprameòov (100 strán). Priná�a mno�stvo novýcha ve¾mi konkrétnych údajov, ktoré doposia¾ ne-boli publikované a ktoré èasto svedèia i o spô-sobe �ivota v minulosti. Ale tam, kde sa autordotýka vlastného hodnotenia èi zatriedenia et-nografických javov, bada� neoboznámenos�s patriènou literatúrou. (To èiastoène platí ajo kapitole Materiálna a duchovná kultúra.)Medzi drobnosti, ktoré mo�no prija� len s vý-hradou, patrí predstava o vývine domu z pas-tierskej koliby (s. 37, 81, 136-140); epidémiaroku 1831 sa v dobovej aj súèasnej interpretá-cii pova�uje za cholerovú, a nie morovú, priopise pamiatok by sa zi�lo aspoò rámcové dato-vanie kaplniek a kamenných krí�ov, u nie-ktorých významných rodákov chýbajú osobnédáta a pod. Zmienka o po�iari r. 1929 (s. 144)by si �iadala doplni�, �e toto ne��astie mnohýchrodín spopularizoval spisovate¾ K. Èapek v br-nenských Lidových novinách, kde usporiadalpre Chlebnièanov zbierku, a jeho brat, maliarJosef, kresby z dymiacich Chlebníc rozvinulv nieko¾kých obrazoch, ktoré vyústili do zná-meho protivojnového cyklu Oheò v r. 1938.

Èas� o ¾udovej kultúre je menej tematickyusporiadaná a v porovnaní s monografiamiiných obcí struènej�ia. Etnograf na jednej stra-ne zbadá urèité nedostatky v kategorizácii ja-

vov svojho odboru a ich genetických súvislos-tí, ale na druhej strane ocení mno�stvo margi-nálnych poznatkov z archívnych prameòova celkový prístup autora ako pamätníka a znal-ca tradièného spôsobu �ivota z autopsie. Jehovýpoveï má charakter cenného svedectva a ob-sahuje aj javy, aké obvykle nebývajú súèas�oube�nej informaènej �truktúry práce etnografa.Ve¾ký rozsah vlastných skúseností z mladosti(najautentickej�ie a najsugestívnej�ie informá-cie sú zo 40. rokov) mu umo�òuje prezentova�nesystémové spojenie napr. dôsledkov extrém-neho stupòa endogamie s de¾bou práce vo dvo-re, èo nakoniec dotvára obraz o spôsobe �ivota.Ve¾mi bohaté sú autorove poznatky o tradiènýchtechnológiách, najmä o po¾nohospodárskychprácach. Jeho kapitola Kolobeh �ivota je expre-sívnou výpoveïou, poskytujúcou okrem vec-ných poznatkov aj príslu�nú citovú atmosféru.Je to síce kniha písaná pre Chlebnièanov, alepatrièný odstup od opisovaného prostrediaa udalostí autorovi umo�òuje rozlí�i� javy v�e-obecné, najcharakteristickej�ie a celkom výluè-né. Preto uvádza i niektoré pre dne�ných Chleb-nièanov nie ve¾mi príjemné skutoènosti (napr.o hygienických podmienklach, rodinných vz�a-hoch a pod.). Ved¾a Mlynarèíkovej výpovedespomienky Chlebnièanov vyznievajú menej pre-svedèivo pre mierne nostalgickú a idealizujúcu�tylizáciu ich postoja k minulosti. Zmysel prevedeckú vecnos� a výber faktov historika Mly-narèíka výrazne pový�il hodnotu výpovede Mly-narèíka � priameho pamätníka.

Mlynarèíkova kniha o Chlebniciach otváramnohé metodické otázky prístupu k monogra-fickej syntetickej práci. Väè�ina z miestnycha regionálnych vlastivedných monografií mázborníkovú �truktúru jednotlivých autorskýchpríspevkov, niekedy rozsahom nevyrovnanýcha obsahom nekoordinovaných. V�dy zále�í nakvalite autorov, a tá býva tie� rozlièná. Preto sazdá by� výhodou spracovanie celej monografiejedným autorom, èo je v�ak závislé od jeho od-borných interdisciplinárnych schopností. JozefMlynarèík nám predvádza kombináciu autoracitovo zainteresovaného s rozsiahlou základòoupoznatkov mnohých vedných odborov, ale èias-toène teoreticky obmedzeného iba na jedenz nich, aj keï v �ir�om poòatí histórie politic-kej, hospodárskej, sociálnej, historickej demo-

459

grafie a pod. H¾adajúc optimálne rie�enie sanazdávam, �e obidvom koncepèným metódamby oso�ilo viac interdisciplinárnej komuniká-cie, �ir�ej konzultaènej spolupráce, aj keï s vy-rie�ením nepriameho autorstva. ZainteresovanýMlynarèíkov text hovorí viac pre monoautorskýsyntetický poh¾ad a jednotnú �tylizáciu. Vlas-tivedná monografia, vyjadrujúca poh¾ad viace-rých odborov, má potom mo�nos� dospie� kukultúrno-ekologickej syntéze.

Juraj Langer

POZNÁMKY1 PhDr. Jozef Mlynarèík, CSc., nar. 1934

v Lokci (okr. Námestovo), FFUK Bratislava1959, pracoval v múzejníctve a pamiatkovejstarostlivosti na Orave a v Turci (dlhoroèný ria-dite¾ Turèianskeho múzea), autor mnohých ve-deckých �túdií a publicista, èlen viacerých ve-deckých spoloèností.

2 V priebehu redakèných prác ma dr.Mlynarèík po�iadal, aby som autorský kolektívreprezentoval ja, lebo on z politických dôvodovnesmel publikova�, èo sa aj realizovalo s poro-zumením a rizikom dr. Jána Pova�ana, redakto-ra vydavate¾stva Osveta.

ZBORNÍK SLOVENSKÉHO NÁROD-NÉHO MÚZEA XCIIEtnografia 39, 1998, s. 149.Zostavila PhDr.E.Králiková.Slovenské národné múzeum � Etnografic-ké múzeum, Martin 1998.

Posledné èíslo zborníka SNM je venované105. výroèiu zalo�enia Slovenského národnéhomúzea, ktoré Peter Maráky nazval vo svojompredslove �105 rokov budovania národnej iden-tity�. Toto tvrdenie vo svojich príspevkoch ve-novaných histórii tejto významnej národnejin�titúcie potvrdzujú �. Mru�koviè v �túdii �Slo-venské národné múzeum v Martine po po�tát-není (1949-1951)�, E.Králiková �túdiou �Vz�ahmuzeálnej slovenskej spoloènosti a Slovenské-ho národného múzea k vyu�itiu prvej úèelovejbudovy SNM v Turèianskom Sv. Martine (K 90.výroèiu sprístupnenia expozícií v prvej budove

SNM)� a A.Ïudíková príspevkom �Archív SNM� história a súèasný stav�. Ich príspevky dopå-òajú mozaiku dejín Slovenského národnéhomúzea.

Zbierkovému fondu SNM-EM v Martine jevenovaných ïal�ích pä� príspevkov: M. Pastie-riková �Zbierkový fond ¾udová keramikav SNM-EM�, A.Oláhová �Zbierkový fond Mú-zea Martina Benku (k 110. výroèiu narodenianárodného umelca)�, D.Ferklová �Budovaniefondu národopisnej fotografie v SNM v Marti-ne�, S.Horváth ��tátny deponát archeologickýchpamiatok bývalého �tátneho archeologickéhoústavu v zbierkovom fonde SNM-EM v Marti-ne� a E.Panèuhová �Prvky ¾udovej kultúry Slo-vákov z Maïarska v zbierkovom fonde SNM-EM v Martine�.

Osobnostiam, ktoré sa podie¾ali na budova-ní Slovenského národného múzea � R. Bedná-rikovi, V. Matulovi, J. Botíkovi, M. Slaninákovia M. Kaòovej, ale aj významnému stretnutiu �ty-roch generácií pracovníkov Slovenského národ-ného múzea v Martine sú venované príspevkyv rubrikách Správy a Jubileá. Do èísla zaradilazostavovate¾ka i dve recenzie významných od-borných publikácií, ktoré vy�li v poslednomèase: �European Contexts of the Folk Culture�(editor R.Stolièná) a J.Langer: �Co mohou pro-zradit lidové stavby�.

Myslím, �e zostavovate¾ke i kolektívu spo-luautorov sa podarilo zostavi� pestré a odbornezaujímavé èíslo zborníka.

-sp-

MÄSIARSTVO A ÚDENÁRSTVOV DEJINÁCH SLOVENSKAZostavil L. Sokolovský. Vydavate¾stvoGradus, Martin 1999, s. 317.

Mäsiarstvo ako úsek remeselnej výroby mána Slovensku svoju tradíciu u� od raného stre-doveku. Mäsiarske cechy patrili v prostredí slo-venských miest k najvá�enej�ím. Z nich sa po-stupne vyèlenili �pecializované remeslá, medziktoré patrilo i udenárstvo. Materiálom obochtýchto remeselných èinností je mäso, jeho vý-roba, spracovanie, ale i konzumácia a s òou spo-

460

jené stravovacie návyky. Týmto problémom, vi-deným v historickej kontinuite, bolo venovanéinterdisciplinárne sympózium s rovnomennýmnázvom recenzovaného zborníka.

Odborníci z archeológie, histórie, etnológie,jazykovedy, heraldiky, ale i pamätníci èias ve¾-kej slávy mäsiarskych podnikov na Slovensku,akým bol i èestný hos� sympózia F.Manderla,sa sna�ia vo svojich príspevkoch o komplexnýpoh¾ad na túto problematiku kultúrnych dejínSlovenska.

Vydarené vedecké podujatie je tie� výsled-kom organizaènej práce Gemersko-malohont-skej vlastivednej spoloènosti v Rimavskej So-bote a známej firmy z oblasti mäsopriemysluTAURIS, a.s. z Rimavskej Soboty, ktorá spon-zorstvom sympózia i zborníka ve¾mi originálneoslávila 5.výroèie svojho úspe�ného podnika-nia v tomto odbore.

-sp-

SLOVENSKO NA ZAÈIATKU20. STOROÈIA(Spoloènos�, �tát a národ v súradniciachdoby)Historický ústav SAV, Bratislava 1999.

Historický ústav SAV priná�a v tomto zbor-níku (z vedeckých konferencií v rokoch 1995 a1996) na takmer 500 stranách 37 vedeckých

(preva�ne historických) �túdií � príspevkovk problematike vývoja Slovenska a slovenskejspoloènosti od konca 19. storoèia po rok 1918.Editori Milan Podrimavský a Du�an Kováèv úvode prízvukujú nevyhnutnos� interdiscip-linárnej spolupráce na ceste znovuanalyzovaniatejto etapy na�ej minulosti.

Zborník je rozdelený do dvoch èastí. Prvápribli�uje (na pôde �dedièstva� z 19. storoèia �vznik me�tianskej demokracie, kres�anského¾udového hnutia, emancipaèné hnutie �ien, pa-cifizmus, socializmus...) vnútropolitické a za-hraniènopolitické tendencie Slovenska v rámcihabsburskej monarchie. Analyzuje slovensko-èeské vz�ahy, prínos nemaïarských národov preslovenské politické aktivity. Venuje sa aj eko-nomickým záujmom Slovenska v rámci Uhor-ska, pribli�uje slovenské kultúrne dejiny � porok 1914. Sem prispela za etnografickú obec ajZuzana Profantová s problematikou smerovaniaslovenskej folkloristiky na prelome storoèí. Dru-há èas� sa týka rokov 1914-1918, obdobia prvejsvetovej vojny. Pribli�uje vojnové pomery a ichodraz na sociálnom, politickom a hospodárskom�ivote. Sú tu informácie k dejinám slovenskejdiplomacie, k úèasti Slovákov v zahraniènýchlégiách a pod.

Zborník takto prispieva k prehodnocovaniuhistorických javov tohto obdobia a tie� ich do-sahov na súdobý �ivot.

-sp-