Le Corbusier (Charles-Édouard Jeanneret)
* 6. október 1887 v La Chaux-de-Fonds vo Švajiarsku  † 27. august 1965 v Cap Martin vo Francúzsku
 „Architektúra je vedecká, presná a ve kolepá hra objemov sústredených pod slnkom.“
 „Slohy sú klamstvo.“
 „Dom je stroj na bývanie.“
- ranný bol radikálny, mal výrazné vyhlásenia (arch a mesto je stroj) riešil, dopravné infraštruktúry, bývanie. Zaal uvaova o plochách s viacerými funkciami - objavuje sa u neho zónovanie. v 20.tych je slávny vaka svojim vilám (Savoye1929), ale radikálny bol a v 50tich rokoch s bytovými riešeniami (jednotky na bývanie).  Z toho vychádza Korbíkov záujem o "sozpoloenštenie" loveka (Marseile, jedále - spoloné priestory stretávania).  V tvorbe akceptoval aj historizujúce prvky - Mundaneum 1927-31 múzeum svetovej civilizácie - zikkurat - špirála od hora dole od najstarších civ. a do súasnosti. ?Dom-i-no? - variovatený skelet, demonštruje jeho prístup ku konštrukcii a vonému plánu  + 5 bodov modernej arch.
kniha - 1923 G. Cres a spol. Parí (Corbusier - Saugnier) venovaná Ozenfantovi "Vers une architecture" najdôleitejší spis o architektúre 20. storoia! 
vyrovnáva sa so zmenami spôsobenými priemyselnou revolúciou, ktorej príval sa zastavil pred bariérou preitkov eklektickej architektúry a umeleckého priemyslu (vyhranené umelecké prejavy, nie sú to prostriedky novej techniky a ani prostreidky nového ivotného štýlu). Analyzuje situáciu a usiluje sa dohna oneskorenie architektúry vo vekej epoche mašinizmu. ininieri a konštruktéri sú príkladom exaktného myslenia a nachádza v ich dielach morálnu oporu. vo svojom zápale týchto špecialistov vysoko preceuje. záverená myšlienka knihy: "Architektúra alebo revolúcia", ale dodáva "Pred revolúciou sa nemono ubráni." Prirodzeme architektúrou. Tu zasa preceuje architektov.
charakteristika textu /definícia architektúry, vzah nového ducha a tradície V knihe je mnoho ilustrácii - skíc a kresieb
- stavieb, ktoré Le Corbusier porovnáva a analyzuje - fotografií techniky (lietadlá, lode, automobily)
Vea textov v knihe bolo publikovaných v asopise ktorého vydávanie inicioval práve Le Corbusier - L´Esprit Noveau. Ako súbor týchto textov ide v podstate o Corbusierov manifest modernej architektúry. Touto knihou ovplyvnil architektonické myslenie aj dlho po svojom vzniku. Išlo o radikálny krok, kee dovtedy nevládla iadna ucelená predstava o modernej architektúre, ale existovali individualistické prístupy, ktoré k podobnému mysleniu smerovali. (Zdroj inšpirácie pre mnohé hnutia aj v konštruktivizme, zaloenie CIAM a tak  alej...) Le Corbusier sa v knihe snaí doslova "otvori oi"(oi ktoré nevidia) súasným (jeho) architektom. V knihe porovnáva povolania ininiera a architekta (ininier vytvára nástroje uitoné  pre svoju dobu - sú to zdraví uitoní šastní  udia). Tvrdí e architekti sa topia v tradíciách. Jediná š astná architektúra je architektúra v ininierstve. 
KNIHA SE DLÍ DO TCHTO ÁSTÍ:  - 1. ESTETIKA INENÝRA, ARCHITEKTURA  - 2. TI VÝZVY PÁNM ARCHITEKTM- objem- povrch- plán - 3. REGULANÍ LINIE  - 4. OI, KTERÉ NEVIDÍ - parníky- argumenty- letadla- automobily -5. ARCHITEKTURA- lekce íma- iluze plán- istá tvorba ducha  - 6. SÉRIOVÉ DOMY  - 7. ARCHITEKTURA NEBO REVOLUCE 
1. as  - estetika ininiera, architektúra 
 
2
nechce sa im ni meni  – tvrdí, e „…sme nešastní, pretoe bývame v nedôstojných domoch, pretoe naše domy niia naše zdravie a našu morálku.“  - kult domu – obydlia- prirovnáva to k náboenstvu, ktroé je zaloené na dogmách. Nemení sa náboenstvo, mení sa len civilizácia. náboenstvo domu ostáva, len dom sa zrúti.... 
ininier nás uvádza do zhody so zákonmi univerza, lebo sa riadi matematikou a zákonmi prírody pri výpote je stav ducha istý a v tomto stave ducha sa vkus uberá istými cestami. Ininier je driteom pravdy, postupuje so znalosou vecí. architekt formy a poriadok, ktorý vytvára sú istým výtvorom svojho ducha  estetika ininiera je na vzostupe, architektúra zaíva svoj úpadok.  nástroj je priamy výraz pokroku! historicky od praveku... Architektúra je vecou emócie. Primárne a subtílne prvky a formy nás vzrušujú a tie by sa mali pouíva   Náš svet sa vemi zmenil s príchodom stroja, prispôsobili sme sa tomu, máme novú optiku a sociálny ivot, ale nie dom!  Architektúra má uchvacova, konštrukcia má dra architektúru pokope. Maba ako prvá dosiahla súlad so svojou epochou, oslobodila sa a podnecuje meditáciu. 
2. AS - TRI VÝZVY PÁNOM ARCHITEKTOM
architektúra sa prejavuje elementmi objemu a povrchu, objemy a povrchy sú urované plánom!   plán je generatívnou silou!
Stanovuje 3 problémy architektúry (domu, ulice a mesta) 1. Objem - architektúra je hra objemov a tvarov zoskupených vo svetle
- tvary majú by prvotné, jasne itatené (kocka, kue, pyramída, valec) uvádza príklad ininierskych stavieb(sýpky, haly) 2. Povrch - treba oivi povrch objemov, ale tak, aby sa nestal samoúelným parazitom - jeho rastrovanie a delenie. 3. Plán  ako generatívny inite. Skôr ako sa vybuduje fungujúca architektúra, musí by prítomný plán. Je stratégiou
rozmiestnenia a uloenia prvkov vzhadom na typy pohybov a ich úel.(Tak ako vhrámy v Thébach, veové mesto Voisin)  Voisin - otvorené prístupné pôdorysy bez uzavretých dvorov, doprava pod pešou úrovou, základy domov na pilótach kvôli lepšej podzemnej infraštruktúre a servisnej prístupnosti. Kaviarne na strechy + rekreácia = najväší pokoj od ciest a hluku. Pešie terasy a trasy nad cestami v hustejše j konfigurácii.
Tato ást knihy se dlí na ti ásti:  - Objem – prvek, jeho prostednictvím naše smysly vnímají a mí a jím jsou pln zasaeny.  - Povrch – obal objemu, me vjem zmait nebo zesílit.  - Plán – generující moment objemu a povrchu, vše je jím nezvratn ureno. 
OBJEM  Základní myšlenky a principy této kapitoly:  - architektura nemá co dlat se slohy  - tíhne k nemu vznešenjšímu  - projevuje se elementy objemu a povrchu, ty jsou urovány plánem  - vše spolu hraje a souvisí, jedno bez druhého neme existovat  - architektura je hrou objem seskupených ve svtle  - stíny a svtla odhalují tvary – krychle, kuely, koule válce nebo pyramidy - to jsou primární tvary, které svtlo jasn odhaluje - sú to najkrajšie tvary - architektura Egypta, ecka a íma je architekturou primárních tvar  Gotická katedrála nie je výtvarné dielo, je to dráma: boj proti tiai, vnem sentimentálneho charakteru. súasní architekti nedošli k pojmu prvotných objemov.
POVRCH  riadiace a generatívne línie objemu povrch je prederavený nutnými úelmi, musí nutne vyuíva riadiace a generatívne línie objemu.  Objem je obalený povrchom, tvorí ho väšinou stena, ktorá je perforovaná vstupmi a oknami – tieto otvory asto tvar objemu niia, preto je treba z nich urobi poriadok a da im nejakú formu. Povrch je rozdelený riadiacimi a generatívnymi líniami objemu. Je nutné oivi povrchy tak, aby nezoierali objem, ale dali mu vyniknú.  tým sa riadia americkí ininieri, sú riadení potrebami imperatívneho programu
 
3
nahromadenie, ak vzahy objemov a priestoru sú správne, predá zrak mozgu koordinované vnemy a duch z nich erpá uspokojenie – to je architektúra.“ Tvrdí, e celá stavba sa zdvíha od svojej základne a vyvíja sa poda pravidla vpísaného na zemi plánom, bez plánu pôsobí na loveka beztvárnos, neporiadok a ubovôa. Plán v sebe obsahuje základní rytmus. Dielo sa rozvíja do šírky a výšky poda jeho predpisov, rozvíja sa od jednoduchého po najzloitejšie. Rytmus udáva stav rovnováhy, vychádza z prostých alebo zloených symetrií. Rytmus je rovnicou pre vyrovnanie  (symetrie – Egypt, hinduistické chrámy), pre vyváení (kontrasty – Akropole) a pre moduláciu (rozvíjanie – Svätá Sofia). Nachádzame sa v období výstavby a prispôsobovania sa novým spoloenským a ekonomickým podmienkam, preto je treba študova plán, lebo je kúom k novému vývoju architektúry. Súasou tejto kapitoly je aj as  textu a obrázkov, kde pojednáva Corbusier o urbanistických plánoch, kde spomína tzv. veové mestá, bodové výškové domy urené pre administratívu, rozprestretie športovísk a zelene po celom meste.
veové mesto je mesto zajtrajška, mesto na pilótach je riešením pre mesto súasné.  "zazubené ulice" poskytujú dostatok oslnenia
3. ÁST - REGULANÍ LINIE 
Tvrdí , e stavby ma jú svoje regulané línie. Tie upevujú základnú geometriu diela pomocou nich sme schopný vníma  v architektúre poriadok. lovek pred tým ako zaal budova, zaal vymeriava. Uril si  jednotky a miery a tak zaal vytvára   moduly poda ktorých buduje celé svoje dielo. Po vymeriavaní zaal myslie vo vzahoch (kde bude oltár, ako ho orientova ku vchodu a k celej geometrii pôdorysu) Tak zaal uvaova o pravých uhloch, osách, štvorcoch a kruhoch. Hadal pravdy v geometrii, vynašiel rytmy a vzahy. (portál Saint Denis). Línie sú vzahy geometrií,  ktoré "beia v pozadí" architektonických foriem, poda ktorých sa buduje, ktoré vytvárajú rámce, pravidlá a normy. Je jednou z vrcholných operácií architektúry. V tejto asti sa vypovedá o potrebe poriadku, je vyzdvihovaná istota proti ubovonosti. Pôdorysy sú ovládané primárnou matematikou, existuje mierka – lake stopa, krok atd. Meraním bol vnesený poriadok, lovek vytvoril modul, ktorý sa objavuje v celom jeho diele, toto dielo je v jeho mierke, je s ním v súlade – ide o udskú mierku. Modul meria a z jednocuje, regulaná línia stavia a uspokojuje. Gréci, Egypania, Michelangelo nebo Blondel pouívali regulané iary na korekciu svojich diel, k uspokojeniu umeleckého ducha a matematického myslenia. Moderný lovek nepouíva vôbec ni. Regulaná línia vnáša do diela matematický zmysel. Výber regulanej línie je jedným zo základných momentov inšpirácie a jednou z vrcholných operácií architektúry.
4. AS - OI, KTORÉ NEVIDIA
 
- automobily  – zaoberá sa otázkou sériovosti a technického pokroku, štandardizácie, sloh znamená jednomysene dosiahnuté uznanie jednotne pociovanej dokonalosti. treba stanovi štandardy, je to vec logiky, analýzy a dôsledného skúmania. ak zvládneme problém zavedenia štandardov, potom môme pristúpi k problému dokonalosti. 
Corbusier zde cituje: „inenýi a mechanici navrhli a postavili ohromné vci, jako jsou lod.“Architektura se dusí v starých návycích, stále se pouívají tlusté zdi, které byly nutné kdysi, i kdy tenké nebo sklenné stny mohou uzavírat pízemí, nad ním  je padesát pater. Všechny vci jsou stroje uívání (vana je stroj na mytí, dm je stroj na bydlení, …). doba uruje svoj sloh kadým dom pred nami. Tvrdí, e stroje povedou k novému pracovnímu ádu i k odpoinku, musí se postavit a pestavt celá msta, aby se dosáhlo minimálního komfortu, jeho nedostatek me narušit rovnováhu spolenosti.  íká, e pokud na okamik zapomeneme, e parník je nástrojem dopravy, a podíváme se na nj novýma oima, zmocní se nás pocit, e stojíme tváí v tvá dleitému projevu smlosti, disciplíny, harmonie. 
5. ÁST - ARCHITEKTURA
- dlí se na ti ásti:  - lekce íma – uznává antickou epochu, Michelangela, poté se ím dostal do úpadku, zdobnosti, nejasnosti plánu - iluze plán – lovk se dívá na architekturu z výše svých oí, tj. 1,70 m nad zemí. „Poítat se me jen s cíli, které jsou oím dostupné, … jestlie poítáme se zámry, které nepatí k jazyku architektury , dospjeme k iluzi plán.“ 
 Akropolis, Athény – istá tvorba ducha  Versailles, Francie – iluze plánu 
- istá tvorba ducha – „Odhalí umlce nebo prostého inenýra. Modenatura je istou tvorbou ducha, ádá si výtvarníka.“ 
6. ÁST – SÉRIOVÉ DOMY  Stav ducha na vytvorenie, navrhovanie a obývanie sériových domov nie je ešte sformovaný  dom nástroj, typový dom... majú etickú hodnotu, u alej neuruje majetkový status, je to nástroj...  treba presne uri potrebu súasného bývania... Rovnováha spolonosti je otázkou výstavby 
 
5
7. ÁST – ARCHITEKTURA NEBO REVOLUCE  8hodinový pracovný as, príbytok je hrozný a duch ešte nie je pripravený na zvyšné hodiny vona. arch alebo demoralizácia, demoralizácia a revolúcia Ve všech oblastech prmyslu byly stanoveny nové problémy a vytvoeny nástroje umoující jejich ešení. Tento fakt vi minulosti znamená revoluci. Ve stavebnictví se zaaly uplatovat sériové, továrensky vyrábné pedmty; podle nových hospodáských poteb byly vytvoeny prvky detail i prvky celku. Vi minulosti to znamená revoluci v metodách i v rozsahu podnikání. Klíem ke zjednání rovnováhy, je se rozbila, je dnes bydlení: architektura nebo revoluce.
rodinu vidí ako stavebnú bunku spolonosti. kritizuje, e sme schopní vyuíva stroje a nástro je k svojej práci, ako sa veci vyrábajú isto a pozoruhodným spôsobom, ale pritom sa nechávame obmedzova naším bytom, domovom, preplneným a chorým... potreba telesného i duševného uvonenia z práce, intelektuálneho rozptýlenia, to je moderný lovek, slnko, teplo a istý vzduch, sú jeho potrebami. sociálna organizácia nie je zatia pripravená.
Kniha koní kapitolou Architektúra alebo revolúcia  Súasná architektúra stojí pred problémom. Nová citlivos ducha je sociálna citlivos. Neexistuje individuálny duch (duch dielne) ale kolektívny duch (pásová výroba automobilov, pri ktorej má kadý stanovené miesto.) Je potrebné udí pripravi a naui  ich fungova v takomto svete, a potom pochopia a uvidia jeho krásy a výhody. Existuje tu ale pracovná doba a zmeny. 8 hodín práce. Po ôsmich hodinách sa lovek vracia domov. Bývanie a sluby nie sú ale na tento model pripravené. Ako sa architektúra postará o voný as loveka? Vyvstáva tu bytová otázka. Odpoveou loveka, ktorý sa má v takejto klíme riadi nevyhnutnosou sú: štandardy a serialita v architektúre. Nie je to len spôsob novej výstavby, ale reorganizácia sociálneho systému. Jeho sociálny záujem ho vedie k projektovaniu a navrhovaniu bytových priestorov. Architektúra má prinies prirodzenú zmenu. Nemá to by revolúcia. Tieto nové  sociálne modely majú prirodzene vyvsta z potreby udí. A na splnenie tohto cieu má poslúi architektúra. 
Tvrdí e v ininieri sa riadia zákonmi prírody, univerza a poda neho tvoria. Vytvárajú nevyhnutné uitoné veci. Síce hovorí , e architektúra zaína tam, kde konia ininierske stavby, zdôrazuje ale nutnos  vzia si z týchto udí a projektov inšpiráciu. K tomu všetkému uvádza príklady lodí, lietadiel a áut ako technologických highlightov, od ktorých sa treba inšpirova a ui.  Zastarané predpisy (napríklad v Prahe predpisy o hrúbke muriva - architektúra sa dusí v starých návykoch) Uvádza príklad parníkov ako istej, jasnej funknej architektúry bez zbytoných pozlátok.  Tvrdí e architektúra nemá stanovený problém. "Po konci vojny sme našli problém - vybudova sever Francúzska. Zistili sme ale, e nevieme moderne stava , nepoznáme materiály a konštrukcie. Zatia o ininieri stavali priehrady, mosty, architekti spali." Popisuje byty ako preplnené staroitníctva. Porovnáva dizajn interiéru lietadla ako súbor nevyhnutných prvkov pre zabezpeenie pohodlia, ale bez zbytoných sôch, akých skrí aby sa šetrilo priestorom a váhou(kvôli lietaniu). To isté aj v byte. vytvára príruku bývania:  "- navštívte staré hrady, aby ste videli špatný vkus starých krá ov." "- kupujte iba praktický a nikdy dekoratívny nábytok." "Veké okná s vyhliadkou." "-uvaujte ekonomicky (byt majte min. 2x menší ako mali vaši rodiia)."  Corbusier hovorí o novom duchu v architektúre: 
1. o ininierskej estetike ako novej vede vychádzajúcej z pravidiel univerza, technika je záleitosou prí rody. 2. Corbusier si uvedomuje, e architektúra tie hadá východiská v pravidlách univerza, ako veda. Ale v nej nejde o to